Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 21. máj 2024Meniny má Zina
< sekcia Zahraničie

Argentínska prezidentka Fernándezová chce rozpustiť tajné služby

Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová Foto: TASR/AP

Vláda sa domnieva, že niektorí z jej agentov môžu stáť za smrťou prokurátora Alberta Nismana, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní teroristického útoku na židovskú komunitu v Argentíne v roku 1994.

Buenos Aires 27. januára (TASR) - Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová oznámila v pondelok svoj zámer predložiť zákon, ktorým by boli rozpustené tajné služby Secretaría de Inteligencia (SI).

Vláda sa domnieva, že niektorí z jej agentov môžu stáť za smrťou prokurátora Alberta Nismana, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní teroristického útoku na židovskú komunitu v Argentíne v roku 1994, vysvetľuje agentúra Reuters.

Podľa Fernándezovej je reforma tajných služieb "národným dlhom". SI totiž podľa nej zostala dodnes prakticky v rovnakej podobe, akú mala v čase diktatúry, ktorá sa v Argentíne skončila v roku 1983. Nahradiť ju chce úplne novou inštitúciou pod názvom Federálna spravodajská služba.

Prezidentka sa v televíznom prejave, kde svoj zámer zrušiť SI oznámila, vôbec prvýkrát verejne vyjadrila k záhadnej smrti Alberta Nismana, ktorá v posledných dňoch otriasa argentínskou spoločnosťou. Už minulý týždeň niekoľkokrát obvinila členov tajnej služby, že sa proti jej vláde spolčili a Nismana zavraždili.

Prokurátora, ktorý na Fernándezovú a ministra zahraničných vecí Héctora Timermana podal nedávno žalobu pre údajné krytie páchateľov teroristického útoku spred vyše 20 rokov, našli 18. januára mŕtveho vo svojom byte v Buenos Aires.

Podľa vyšetrovateľov pitva vylúčila cudzie zavinenie. Nisman pritom zomrel len deň predtým, ako mal podrobne predstaviť výsledky svojho vyšetrovania.

Argentínska justícia tvrdí, že automobil naložený trhavinami odpálila 18. júla 1994 pred centrom židovských organizácií skupina teroristov z libanonského radikálneho šiitského hnutia Hizballáh, ktorú financuje Irán. Útok si vyžiadal 85 mŕtvych a viac ako 200 zranených.

Podľa Nismanových záverov vyšetrovania sa vládni činitelia vrátane prezidentky snažili sedem mužov podozrivých zo spáchania činu očistiť, aby tak mohli s Iránom začať rokovania o dodávkach ropy.