Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Putin spochybnil prezidentskú kampaň na Ukrajine

Novinári počúvajú ruského prezidenta Vladimira Putina počas jeho živého televízneho vystúpenia 17. apríla 2014 v Moskve. Foto: TASR/AP
Vladimir Putin Foto: TASR/AP
Zatýkanie polonahej aktivistky ženského feministického hnutia Femen. Foto: TASR/AP

Putin po prvý raz priznal nasadenie ruských vojakov na Kryme a nevylúčil vyslanie armády na východ Ukrajiny.

Moskva 17. apríla (TASR) - Prezidentská kampaň na Ukrajine je vedená neprijateľným spôsobom a Rusko nebude považovať výsledky volieb za legitímne, ak sa situácia nezmení, vyhlásil dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin.

"Boj o prezidentské kreslo je vedený absolútne neprijateľným spôsobom. Ak všetko bude takto ďalej pokračovať, potom, samozrejme, nemôžeme uznať za legitímne to, čo sa deje a čo sa udeje po 25. máji (termín ukrajinských volieb - pozn. TASR)," citovala Putina agentúra Reuters.

Ruský prezident taktiež konštatoval, že Moskva neuznáva legitimitu nového ukrajinského vedenia, ale je s ním v kontakte.

"Skutočne považujem súčasné úrady za nelegitímne a ináč to byť ani nemôže - nemajú celonárodný mandát na riadenie krajiny. Neodmietame však kontakty s nikým, na ministerskej úrovni sú kontakty otvorené," citovala Putina agentúra RIA Novosti.

Putin po prvý raz priznal nasadenie ruských vojakov na Kryme

Šéf Kremľa Vladimir Putin dnes po prvý raz priznal nasadenie ruských síl a Krymskom polostrove, konštatuje agentúra Reuters. Putin v živom televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov, povedal, že ruské sily boli aktívne na Kryme s cieľom podporiť miestnu domobranu.

"Museli sme podniknúť nevyhnutné kroky, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny," uviedol ruský prezident a dodal. "Samozrejme, naše jednotky stáli za krymskou domobranou."
Proruskí vojaci pochodujú v blízkosti ukrajinskej vojenskej základne v Perevalne, Krym, 19. marca 2014
Foto: TASR/AP

Putin uviedol, že prítomnosť ruských vojakov na Kryme bola potrebná na ochranu miestnej populácie a na zabezpečenie referenda, v ktorom ľudia rozhodli o pripojení k Rusku, citovala z jeho dnešnej televíznej debaty s občanmi agentúra AP.


Putin sa zastal ukrajinskej jednotky Berkut

Ruský prezident Vladimir Putin sa zastal rozpustenej ukrajinskej policajnej jednotky Berkut, ktorú úrady v Kyjeve vinia zo zodpovednosti za smrť demonštrantov. V televíznej debate s občanmi dnes vyhlásil, že Berkut slúžil čestne a v súlade so svojimi povinnosťami.

"Niet pochýb o tom, že vy a vaši kolegovia ste profesionálne a čestne vykonávali svoju povinnosť," reagoval Putin na otázku bývalého príslušníka Berkutu.



Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut po smrteľných potýčkach počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, sa obráti proti ukrajinskému štátu.

"Pretože nemôžete ponižovať bojovníkov a nútiť kľaknúť si bojovníkov, ktorí bránia záujmy štátu," citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.



Putin nevylúčil vyslanie armády na východ Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin nevylúčil vyslanie armády na východ Ukrajiny. V dnešnej televíznej debate s občanmi však vyjadril nádej, že to nebude potrebné a diplomacia poslúži ako nástroj na vyriešenie krízy.

"Pripomeniem, že Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) udelila prezidentovi právo použiť na Ukrajine vojenskú silu," konštatoval Putin.

"Skutočne dúfam, že nebudem musieť uplatniť toto právo a že sme schopní vyriešiť všetky dnešné naliehavé záležitosti prostredníctvom politicko-diplomatických prostriedkov," citovala šéfa Kremľa agentúra Reuters.

V súvislosti s rozširovaním NATO Putin povedal, že aliancia vytláča Rusko z čiernomorského regiónu. Moskva je podľa neho nútená reagovať aj na americký protiraketový štít v Európe, ktorý, ako povedal, vedie k závodom v zbrojení. Dodal, že v tejto záležitosti bude Moskva pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi, ale urobí všetko potrebné pre zaistenie ruskej bezpečnosti.

Pred rokovaniami o Ukrajine v Ženeve zadržali polonahé aktivistky Femenu

Dve aktivistky hnutia Femen s obnaženou hornou polovicou tela zadržali dnes pred ženevským hotelom, kde sa v najbližších hodinách uskutočnia štvorstranné rozhovory o ukrajinskej kríze.

Kameraman agentúry Reuters uviedol, že švajčiarska polícia zadržala ženy krátko pred očakávaným príchodom ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Rokovať bude so šéfom americkej diplomacie Johnom Kerrym, vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovou a úradujúcim ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščyciom.

Femen je medzinárodné ženské hnutie, ktoré využíva protestné akcie hore bez, aby odsúdilo to, čo označuje za hospodársku, kultúrnu a ideologickú nadvládu mužov. Na svojej webovej stránke píše, že "sextrémistické" aktivistky prechádzajú výcvikom v centrách na Ukrajine a vo Francúzsku.


Putin: Drahá Fajna Ivanovna, načo vám je Aljaška?
Foto: TASR/AP
"Fajna Ivanovna, drahá, načo vám je Aljaška?" spýtal sa dnes šéf Kremľa Vladimir Putin v každoročnej televíznej debate s občanmi. Otázku o možnosti pripojenia Aljašky k Rusku - podobne ako Krymu - dala Putinovi dôchodkyňa.

"Sme severská krajina, 70 percent nášho územia patrí k regiónom severu a Ďalekého severu. Leží snáď Aljaška na južnej pologuli? Tiež je tam zima. Nebuďme takí horliví," uviedol vtipne Putin. Zároveň priznal, že pozná obľúbenú prezývku pre Aljašku, ktorá sa dostala na verejnosť po pripojení Krymu k Rusku: ajs-Krym.

Aljaška bola súčasťou Ruska do roku 1867 a bola predaná Spojeným štátom za 7,2 milióna vtedajších dolárov v zlate, pripomenula agentúra RIA Novosti. Podľa nej už vyše 42.000 ľudí podpísalo petíciu vyzývajúcu na odtrhnutie Aljašky od Spojených štátov a jej opätovné pripojenie k Rusku.

Petícia je prístupná na webovej stránke Bieleho domu a spustili ju 21. marca. Ak sa do mesiaca nazbiera 100 000 hlasov, administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu bude musieť oficiálne reagovať.


Putin: Moskva nemôže za podkopanú dôveru medzi Ruskom a USA

Dôvera medzi Ruskom a Spojenými štátmi je do značnej miery podkopaná, vinu však nenesie Moskva. Vyhlásil to dnes v televíznej debate s občanmi šéf Kremľa Vladimir Putin.

Obnovenie dôvery medzi krajinami si podľa Putina vyžaduje odstránenie všetkých prístupov založených na dvojakom metre. Dúfa však v skoré obnovenie kontaktov medzi ruskými a americkými lídrami.

"Máme s nimi nejaké kontakty, ale naši kolegovia sa rozhodli ich prerušiť. Dúfam, že časom bude všetko na mieste," uviedol ruský prezident.

Domnieva sa, že šéf Bieleho domu Barack Obama by ho zachránil, keby sa topil. "Myslím si, že je to slušný a statočný človek a že by to urobil," citovala Putina agentúra RIA Novosti.

Šéf Kremľa taktiež ubezpečil, že Rusko sa nesnaží podkopať vzťahy s Európou. Dúfa, že podobný postoj majú aj európski partneri.