Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 16. máj 2024Meniny má Svetozár
< sekcia Zahraničie

Arménsko je pripravené obnoviť diplomatické vzťahy s Tureckom

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

V januári sa však uskutočnili prvé rokovania o normalizácii vzťahov medzi osobitnými vyslancami týchto krajín od roku 2009, keď boli uzatvorené mierové dohody, ktoré však nikdy neboli ratifikované.

Jerevan 16. marca (TASR) - Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan uviedol, že jeho krajina je pripravená obnoviť diplomatické vzťahy s Tureckom a otvoriť arménsko-turecké hranice. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na tureckú štátnu agentúru Anadolu.

"Arménsko je pripravené obnoviť diplomatické vzťahy a otvoriť hranice s Tureckom. Rád od svojich tureckých kolegov počujem, že existuje politická vôľa viesť procesy smerujúce tomuto cieľu," uviedol Mirzojan pre Anadolu v rozhovore, ktorý poskytol ešte minulý týždeň.

Šéf arménskej diplomacie sa pritom v sobotu stretol so svojím tureckým náprotivkom Mevlütom Čavušoglom v tureckej Antalyi v rámci snáh o obnovenie vzťahov po rokoch nepriateľstva. Čavušoglu vtedy toto stretnutie označil za "produktívne a konštruktívne".

Sobotné stretnutie ministrov zahraničných vecí Arménska a Turecka bolo prvým takýmto stretnutím od roku 2009. Napriek tomu, že Arménsko a Turecko spolu susedia, neudržiavajú vzájomné diplomatické vzťahy a hranice medzi nimi sú od roku 1993 uzatvorené.

V januári sa však uskutočnili prvé rokovania o normalizácii vzťahov medzi osobitnými vyslancami týchto krajín od roku 2009, keď boli uzatvorené mierové dohody, ktoré však nikdy neboli ratifikované.

Vzťahy medzi Arménskom a Tureckom komplikuje viacero okolností, ktoré súvisia napríklad s tým, že Turecko v dlhodobom arménsko-azerbajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach podporuje pozíciu Azerbajžanu.

Ankara a Jerevan majú tiež odlišné pohľady na udalosti, počas ktorých zahynulo v období prvej svetovej vojny v Osmanskej ríši približne 1,5 milióna Arménov. Historici tieto udalosti často označujú za genocídu, čo však Turecko odmieta.