Attack on Prime Minister
News in English
Napätia sa v uplynulých mesiacoch vystupňovalo, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z pohraničných útokov.
Autor TASR
Jerevan 7. septembra (TASR) - Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok obvinil Azerbajdžan z prípravy vojenskej provokácie a rozmiestňovania jednotiek pozdĺž hraníc a v blízkosti odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
Bývalé sovietske republiky Arménsko a Azerbajdžan sa už desaťročia sporia o horský región Náhorný Karabach, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým Arméni. Baku a Jerevan viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.
Napätia sa v uplynulých mesiacoch vystupňovalo, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z pohraničných útokov.
"Vojensko-politická situácia v našom regióne sa vážne zhoršila," povedal Pašinjan na zasadnutí vlády v Jerevane. "Azerbajdžan demonštruje svoj úmysel podniknúť novú vojenskú provokáciu proti Náhornému Karabachu a Arménsku," vyhlásil.
Baku tieto tvrdenia označilo za "ďalšiu falošnú politickú manipuláciu". "Arménsko sa musí vzdať územných nárokov voči Azerbajdžanu, ukončiť vojensko-politické provokácie a prestať vytvárať prekážky mierovému procesu," uviedlo vo vyhlásení azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí.
Jerevan obviňuje Baku z blokády Náhorného Karabachu od novembra, čo bráni prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi a vyvoláva humanitárnu krízu.
Pašinjan cez víkend kritizoval Moskvu, že nedokáže ochrániť Arménsko pred postupom Azerbajdžanu. Rusko podľa jeho slov buď "nie je schopné, alebo nie je ochotné" kontrolovať Lačinský koridor - jediné prepojenie spájajúce Arménsko s regiónom Náhorný Karabach.
Moskva nasadila svoje sily na hliadkovanie v Lačinskom koridore v roku 2020 v rámci mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Pašinjan nedávno povedal, že spoliehanie sa Arménska na Rusko ako garanta bezpečnosti bolo "strategickou chybou", pripomína AFP.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin tento týždeň pre ruské médiá uviedol, že Severoatlantická aliancia sa snaží zatiahnuť Arménsko "do sféry svojho zhubného vplyvu".
Bývalé sovietske republiky Arménsko a Azerbajdžan sa už desaťročia sporia o horský región Náhorný Karabach, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale obývajú ho predovšetkým Arméni. Baku a Jerevan viedli v uplynulých desaťročiach dve vojny o tento región.
Napätia sa v uplynulých mesiacoch vystupňovalo, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z pohraničných útokov.
"Vojensko-politická situácia v našom regióne sa vážne zhoršila," povedal Pašinjan na zasadnutí vlády v Jerevane. "Azerbajdžan demonštruje svoj úmysel podniknúť novú vojenskú provokáciu proti Náhornému Karabachu a Arménsku," vyhlásil.
Baku tieto tvrdenia označilo za "ďalšiu falošnú politickú manipuláciu". "Arménsko sa musí vzdať územných nárokov voči Azerbajdžanu, ukončiť vojensko-politické provokácie a prestať vytvárať prekážky mierovému procesu," uviedlo vo vyhlásení azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí.
Jerevan obviňuje Baku z blokády Náhorného Karabachu od novembra, čo bráni prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi a vyvoláva humanitárnu krízu.
Pašinjan cez víkend kritizoval Moskvu, že nedokáže ochrániť Arménsko pred postupom Azerbajdžanu. Rusko podľa jeho slov buď "nie je schopné, alebo nie je ochotné" kontrolovať Lačinský koridor - jediné prepojenie spájajúce Arménsko s regiónom Náhorný Karabach.
Moskva nasadila svoje sily na hliadkovanie v Lačinskom koridore v roku 2020 v rámci mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Pašinjan nedávno povedal, že spoliehanie sa Arménska na Rusko ako garanta bezpečnosti bolo "strategickou chybou", pripomína AFP.
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin tento týždeň pre ruské médiá uviedol, že Severoatlantická aliancia sa snaží zatiahnuť Arménsko "do sféry svojho zhubného vplyvu".
