Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Analytik portálu Euractiv Pavol Szalai vysvetľuje, že Azerbajdžan bude onedlho investorom a dodávateľom plynu do Transjadranského plynovodu, ktorého spustenie je naplánované na rok 2020.
Autor TASR
Astana 16. novembra (TASR) - Azerbajdžan a Kazachstan sa o niekoľko rokov pravdepodobne stanú významným partnerom Európskej únie (EÚ) v dovoze plynu. To, že oba štáty by mal byť dôležitou súčasťou ďalších tranzitných trás plynu, si myslí aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý v piatok ukončí pracovnú cestu v Strednej Ázii.
"Azerbajdžan aj Kazachstan by mali byť súčasťou ďalších tranzitných trás. Plynovod má cez Turecko smerovať aj do Európy a tak má diverzifikovať závislosť Európy od terajších trás," konštatoval Pellegrini. Vzdialenosť týchto krajín od Európy nemusí byť podľa premiéra pre ne problém. "Vzhľadom k veľkým infraštruktúrnym projektom, novým plynovodom a iným trasám sa tieto krajiny vedia priblížiť aj európskym odberateľom, čo sa týka dodávok energií," doplnil Pellegrini.
Analytik portálu Euractiv Pavol Szalai vysvetľuje, že Azerbajdžan bude onedlho investorom a dodávateľom plynu do Transjadranského plynovodu, ktorého spustenie je naplánované na rok 2020. "Pre EÚ sa tak otvorí južný plynovodný koridor, ktorý jej umožní diverzifikáciu dodávok. Kaspický plyn z Azerbajdžanu bude konkurovať ruskému plynu. Ak dopyt po plyne v EÚ výrazne nestúpne, vznikne tlak na zníženie cien na európskom trhu. Dodávky do Európy predstavujú aj pre Azerbajdžan možnosť diverzifikovať svoje portfólio odberateľov," vysvetlil Szalai.
Zároveň ale dodal, že počiatočný plánovaný ročný objem dovozu je relatívne malý. "Navyše je určený pre už teraz výrazne diverzifikovaný taliansky trh, kde Transjadranský plynovod aj fyzicky vyúsťuje. Do krajín juhovýchodnej Európy, silno závislých od ruského plynu, sa dostane len malá časť z tohto objemu, do strednej Európy vrátane Slovenska pravdepodobne žiadna," podotýka Szalai s tým, že nádej dáva rozšírenie kapacity plynovodu v ďalších rokoch. "Táto vízia by však nemala európskych politikov odradiť od presadzovania ľudských práv a občianskych slobôd v krajine, kde sú systematicky potláčané. Táto politika vyplýva nielen z medzinárodno-právnych a morálnych záväzkov EÚ a Slovenska. Je aj v záujme politických a obchodných vzťahov EÚ s Azerbajdžanom, ktoré budú dlhodobo stabilné, len ak budú založené na hodnotách právneho štátu," dodal Szalai.
(osobitná spravodajkyňa TASR Martina Rybanská)
"Azerbajdžan aj Kazachstan by mali byť súčasťou ďalších tranzitných trás. Plynovod má cez Turecko smerovať aj do Európy a tak má diverzifikovať závislosť Európy od terajších trás," konštatoval Pellegrini. Vzdialenosť týchto krajín od Európy nemusí byť podľa premiéra pre ne problém. "Vzhľadom k veľkým infraštruktúrnym projektom, novým plynovodom a iným trasám sa tieto krajiny vedia priblížiť aj európskym odberateľom, čo sa týka dodávok energií," doplnil Pellegrini.
Analytik portálu Euractiv Pavol Szalai vysvetľuje, že Azerbajdžan bude onedlho investorom a dodávateľom plynu do Transjadranského plynovodu, ktorého spustenie je naplánované na rok 2020. "Pre EÚ sa tak otvorí južný plynovodný koridor, ktorý jej umožní diverzifikáciu dodávok. Kaspický plyn z Azerbajdžanu bude konkurovať ruskému plynu. Ak dopyt po plyne v EÚ výrazne nestúpne, vznikne tlak na zníženie cien na európskom trhu. Dodávky do Európy predstavujú aj pre Azerbajdžan možnosť diverzifikovať svoje portfólio odberateľov," vysvetlil Szalai.
Zároveň ale dodal, že počiatočný plánovaný ročný objem dovozu je relatívne malý. "Navyše je určený pre už teraz výrazne diverzifikovaný taliansky trh, kde Transjadranský plynovod aj fyzicky vyúsťuje. Do krajín juhovýchodnej Európy, silno závislých od ruského plynu, sa dostane len malá časť z tohto objemu, do strednej Európy vrátane Slovenska pravdepodobne žiadna," podotýka Szalai s tým, že nádej dáva rozšírenie kapacity plynovodu v ďalších rokoch. "Táto vízia by však nemala európskych politikov odradiť od presadzovania ľudských práv a občianskych slobôd v krajine, kde sú systematicky potláčané. Táto politika vyplýva nielen z medzinárodno-právnych a morálnych záväzkov EÚ a Slovenska. Je aj v záujme politických a obchodných vzťahov EÚ s Azerbajdžanom, ktoré budú dlhodobo stabilné, len ak budú založené na hodnotách právneho štátu," dodal Szalai.
(osobitná spravodajkyňa TASR Martina Rybanská)
