Attack on Prime Minister
News in English
Roky konfliktu boli poznačené zneužívaním ľudských práv na oboch stranách a momentálne opäť existujú obavy z novej utečeneckej krízy.
Autor TASR
Ženeva 21. septembra (TASR) - Arménsky veľvyslanec pri OSN vo štvrtok v Ženeve obvinil Azerbajdžan, že v rámci snáh o ovládnutie arménskej enklávy Náhorný Karabach sa dopúšťa etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti. Informovala o tom agentúra AFP.
Vo svojom prejave na pôde Rady OSN pre ľudské práva arménsky veľvyslanec Andranik Hovhannisjan pripomenul, že Arménsko už varovalo pred "hroziacimi etnickými čistkami" v Náhornom Karabachu, pričom zdôraznil, že práve "teraz prebiehajú".
"Civilisti v Náhornom Karabachu sú uväznení a nemajú možnosť evakuácie, keďže Azerbajdžan naďalej blokuje jedinú záchrannú trasu, ktorá ich spája s Arménskom," povedal veľvyslanec.
Podľa jeho slov nejde o "konfliktnú situáciu, ale o zločin proti ľudskosti a malo by sa k nemu tak pristupovať."
Veľvyslancovo vyhlásenie prišlo v čase, keď delegácia Arménov zo sporného územia Náhorného Karabachu vo štvrtok pricestovala na mierové rokovania s Azerbajdžanom v meste Jevlach. Arménski separatisti v stredu súhlasili so zložením zbraní, čím sa skončila blesková pozemná operácia azerbajdžanskej armády na území Karabachu.
V Rade OSN pre ľudské práva vystúpila aj zástupkyňa Azerbajdžanu Dilara Abdullajevová, ktorá zdôraznila, že jej krajina bola "nútená podniknúť lokálne protiteroristické opatrenia", pričom trvala na tom, že azerbajdžanskí vojaci sa "zamerali výlučne na nelegálne vojenské formácie a opevnenia".
Od rozpadu Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan o tento región dve vojny.
Roky konfliktu boli poznačené zneužívaním ľudských práv na oboch stranách a momentálne opäť existujú obavy z novej utečeneckej krízy. Arménske obyvateľstvo Karabachu má totiž obavy, že bude zo svojich domovov vyhnané azerbajdžanskými úradmi.
Vo svojom prejave na pôde Rady OSN pre ľudské práva arménsky veľvyslanec Andranik Hovhannisjan pripomenul, že Arménsko už varovalo pred "hroziacimi etnickými čistkami" v Náhornom Karabachu, pričom zdôraznil, že práve "teraz prebiehajú".
"Civilisti v Náhornom Karabachu sú uväznení a nemajú možnosť evakuácie, keďže Azerbajdžan naďalej blokuje jedinú záchrannú trasu, ktorá ich spája s Arménskom," povedal veľvyslanec.
Podľa jeho slov nejde o "konfliktnú situáciu, ale o zločin proti ľudskosti a malo by sa k nemu tak pristupovať."
Veľvyslancovo vyhlásenie prišlo v čase, keď delegácia Arménov zo sporného územia Náhorného Karabachu vo štvrtok pricestovala na mierové rokovania s Azerbajdžanom v meste Jevlach. Arménski separatisti v stredu súhlasili so zložením zbraní, čím sa skončila blesková pozemná operácia azerbajdžanskej armády na území Karabachu.
V Rade OSN pre ľudské práva vystúpila aj zástupkyňa Azerbajdžanu Dilara Abdullajevová, ktorá zdôraznila, že jej krajina bola "nútená podniknúť lokálne protiteroristické opatrenia", pričom trvala na tom, že azerbajdžanskí vojaci sa "zamerali výlučne na nelegálne vojenské formácie a opevnenia".
Od rozpadu Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan o tento región dve vojny.
Roky konfliktu boli poznačené zneužívaním ľudských práv na oboch stranách a momentálne opäť existujú obavy z novej utečeneckej krízy. Arménske obyvateľstvo Karabachu má totiž obavy, že bude zo svojich domovov vyhnané azerbajdžanskými úradmi.
