Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ťažké boje medzi oboma krajinami sa naposledy obnovili vlani v novembri.
Autor TASR
Baku 7. februára (TASR) - Azerbajdžan vrátil Arménsku sedem arménskych vojakov zajatých počas potýčok, ktoré vypukli medzi ozbrojenými silami oboch krajín v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí ešte v novembri 2021. S odvolaním sa na azerbajdžanskú štátnu komisiu pre vojnových zajatcov, rukojemníkov a nezvestné osoby o tom v pondelok informovala agentúra TASS.
Vo vyhlásení komisie sa uvádza, že "v reakcii na tento humanitárny krok" Azerbajdžanu by malo "Arménsko odovzdať informácie o azerbajdžanských vojakoch a civilistoch zabitých v prvej arménsko-azerbajdžanskej vojne a pravdepodobne pochovaných v masových hroboch, ako aj informácie o polohe týchto hrobov". K prvému vojenskému konfliktu o sporný región Náhorný Karabach medzi oboma krajinami došlo na začiatku 90. rokov, pripomína TASS.
Túto otázku podľa komisie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na online summite 4. februára, na ktorom sa zúčastnili aj arménsky premiér Nikola Pašinjan, francúzsky prezident Emmanuel Macron a predseda Európskej rady Charles Michel. "Arménska strana prevzala zodpovednosť za spoluprácu v tejto otázke," dodala komisia.
Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o separatistický región Náhorný Karabach. Od krátkej vojny o tento sporný región, ku ktorej došlo na jeseň 2020 a Azerbajdžan počas nej obsadil veľké časti tohto územia, sa na hraniciach opakovane odohrávajú ozbrojené zrážky. Na krehké prímerie dohliadajú ruské mierové jednotky.
Ťažké boje medzi oboma krajinami sa naposledy obnovili vlani v novembri. Z vypuknutia intenzívnych potýčok sa obviňovali obe strany navzájom, píše TASS. S cieľom zmierniť napätie po nich nasledovali krízové rokovania medzi azerbajdžanským prezidentom Alijevom, arménskym premiérom Pašinjanom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Vlani v decembri Azerbajdžan odovzdal Arménsku dovedna 25 arménskych vojakov zajatých počas pohraničných bojov 16. novembra. Odovzdanie vojakov sa konalo za sprostredkovania Ruska, Európskej únie (EÚ) a Maďarska, pripomína TASS.
Vo vyhlásení komisie sa uvádza, že "v reakcii na tento humanitárny krok" Azerbajdžanu by malo "Arménsko odovzdať informácie o azerbajdžanských vojakoch a civilistoch zabitých v prvej arménsko-azerbajdžanskej vojne a pravdepodobne pochovaných v masových hroboch, ako aj informácie o polohe týchto hrobov". K prvému vojenskému konfliktu o sporný región Náhorný Karabach medzi oboma krajinami došlo na začiatku 90. rokov, pripomína TASS.
Túto otázku podľa komisie inicioval azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na online summite 4. februára, na ktorom sa zúčastnili aj arménsky premiér Nikola Pašinjan, francúzsky prezident Emmanuel Macron a predseda Európskej rady Charles Michel. "Arménska strana prevzala zodpovednosť za spoluprácu v tejto otázke," dodala komisia.
Arménsko a Azerbajdžan vedú desaťročia trvajúci spor o separatistický región Náhorný Karabach. Od krátkej vojny o tento sporný región, ku ktorej došlo na jeseň 2020 a Azerbajdžan počas nej obsadil veľké časti tohto územia, sa na hraniciach opakovane odohrávajú ozbrojené zrážky. Na krehké prímerie dohliadajú ruské mierové jednotky.
Ťažké boje medzi oboma krajinami sa naposledy obnovili vlani v novembri. Z vypuknutia intenzívnych potýčok sa obviňovali obe strany navzájom, píše TASS. S cieľom zmierniť napätie po nich nasledovali krízové rokovania medzi azerbajdžanským prezidentom Alijevom, arménskym premiérom Pašinjanom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Vlani v decembri Azerbajdžan odovzdal Arménsku dovedna 25 arménskych vojakov zajatých počas pohraničných bojov 16. novembra. Odovzdanie vojakov sa konalo za sprostredkovania Ruska, Európskej únie (EÚ) a Maďarska, pripomína TASS.
