Paríž/Bratislava 23. augusta (TASR) – Občianske vojny medzi katolíkmi a protestantmi, ktorí boli známi aj ako hugenoti, vyvolávali vo Francúzsku v druhej polovici 16. storočia čoraz väčšiu nestabilitu. Narastajúca náboženská rivalita medzi týmito dvoma znepriatelenými skupinami prinútila francúzskeho kráľa a prívrženca katolicizmu Karola IX. podpísať s protestantmi v auguste 1570 v Saint Germain mierovú zmluvu. Pakt mal hugenotom zaručiť právo zastávať verejné funkcie, rovnako ako aj vykonávať bohoslužby.

Urovnanie sporov malo vyvrcholiť svadbou sestry francúzskeho panovníka Margaréty z Valois s príslušníkom hugenotov a navarrským kráľom Henrichom III. Obrad sa konal 18. augusta 1572, no úsilie o ťažko nadobudnutý mier o pár dní zmaril plán kráľovej matky Kataríny Medicejskej. Jej pričinením sa oslavy na počesť mladomanželov zmenili na brutálne krviprelievanie namierené proti hugenotom.

V utorok 23. augusta uplynie 450 rokov od chvíle, kedy mali byť na rozkaz francúzskeho kráľovského dvora v Paríži zavraždení poprední predstavitelia hugenotov, ktorí sa v meste zhromaždili pri príležitosti sobáša ich reprezentanta Henricha III. Navarrského (neskoršieho kráľa Henricha IV.) s Margarétou z Valois. Tragická udalosť sa do dejín zapísala ako Bartolomejská noc.

Podpísaním mierovej zmluvy v Saint Germain vzniklo medzi vtedy 20-ročným francúzskym kráľom Karolom IX. a lídrom hugenotov, ktorým bol admirál Gaspard II. de Coligny silné puto. Kráľova matka Katarína Medicejská sa obávala, že admirál ľahko ovplyvní úsudok mladého panovníka, a tým podporí vplyv hugenotov vo Francúzsku a zatiahne krajinu do vojny s katolíckym Španielskom. Aby k takejto situácii nedošlo, dala admirála zavraždiť. Atentát vykonaný 22. augusta 1572, teda štyri dni po sobáši Margaréty z Valois a hugenota Henricha Navarrského, však admirál de Coligny prežil.

V obave z odhalenia svojej spoluviny sa Katarína tajne stretla so skupinou šľachticov v Tuilerijskom paláci, aby zosnovali plán úplného vyhladenia hugenotských vodcov, ktorí boli súčasťou svadobných osláv v Paríži. Svojho syna Karola IX. presvedčila, aby sprisahanie schválil. V noci 23. augusta 1572 boli členovia parížskej samosprávy predvolaní do Louvru a dostali rozkazy pozabíjať hugenotských lídrov.

Krátko pred svitaním sa na sviatok sv. Bartolomeja 24. augusta rozozvučal zvon z kostola Saint-Germain L'Auxerrois signalizujúci útok katolíkov proti protestantom. Do ulíc Paríža sa vydali pod vedením vojvodu a vodcu katolíckej ligy Henricha de Guisa. Jednou z prvých obetí sa stal práve admirál Coligny, ktorého ubili na smrť a jeho telo vyhodili z okna.

Vraždenie sa však nezastavilo len pri lídroch, ale vojsko zabíjalo aj ostatných členov komunity, pričom ich telá hádzali do Seiny. Do besnenia sa pridali tiež niektorí parížski katolíci a každého hugenota, na ktorého natrafili donútili buď konať pokánie a obrátiť sa na katolícku vieru, alebo ho za kacírstvo usmrtili.

Napriek tomu, že Karol IX. vydal 25. augusta 1572 príkaz na zastavenie útokov, zabíjanie sa rozšírilo aj do iných častí krajiny. Historické zdroje uvádzajú, že o život prišlo len v Paríži okolo 3000 hugenotov. Násilnosti pokračovali až do októbra 1572 vo francúzskych provinciách Lyon, Bordeaux, Rouen, Orléans či Bourges. Odhady počtu obetí sa rôznia, niektorí historici tvrdia, že celkový počet mŕtvych dosiahol 20-tisíc.

Za krviprelievanie prevzal zodpovednosť Karol IX. a obhajoval ho tým, že hugenoti sa sprisahali voči kráľovskému dvoru. Kráľovský ženích Henrich Navarrský si zachránil život prihlásením sa ku katolíckej viere. Tento masaker oživil nenávisť medzi katolíkmi a hugenotmi a obnovil medzi nimi nepriateľstvo.

Bartolomejská noc vyústila až do štvrtej náboženskej vojny vo Francúzsku, ktorá trvala od novembra 1572 do júna 1573, kedy bol vydaný Bolonský edikt. Týmto dokumentom získali hugenoti čiastočnú slobodu vierovyznania.

Dlhotrvajúce konflikty však až v roku 1598 zmiernil francúzsky kráľ Henrich IV. V apríli vydal Nantský edikt, ktorým zrovnoprávnil náboženstvá a legalizoval právo na slobodné náboženské vyznanie.