Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni.
Autor TASR
Washington 5. mája (TASR) - Mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom vo Washingtone dosiahli "hmatateľný pokrok", povedal vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s tým, že dohoda o vyriešení napätej situácie medzi oboma krajinami sa blíži. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Štvordňové rozhovory v USA medzi arménskym šéfom diplomacie Araratom Mirzojanom a jeho azerbajdžanským rezortným partnerom Džejhunom Bajramovom neboli zavŕšené žiadnou dohodou, ktorá by ukončila desaťročia trvajúci územný spor o Náhorný Karabach.
"Obe strany hovorili za niekoľko posledných dní o niektorých veľmi ťažkých otázkach a spravili hmatateľný pokrok, čo sa týka trvalej mierovej dohody," povedal Blinken. Dodal, že dosiahnutie takejto dohody by nepredstavovalo len historický míľnik, ale bolo by v záujme obyvateľov oboch krajín.
AFP píše, že zástupcovia Arménska a Azerbajdžanu sa po skončení rokovaní verejne nevyjadrili, ani nepredniesli oficiálne vyhlásenie. Blinken však oboch ministrov povzbudzoval, aby pokračovali v tomto úsilí. "Nič z tohto nie je ľahké, avšak odhodlanie posunúť sa vpred k riešeniu zostávajúcich náročných záležitostí je skutočné," uviedol.
Ešte pred začatím rozhovorov nemenovaný predstaviteľ USA poznamenal, že cieľom týchto rokovaní medzi Jerevanom a Baku je skôr normalizácia vzájomných vzťahov, než mierová dohoda. "Naším cieľom je zaistiť, že ministri si budú môcť spolu sadnúť a rozprávať sa," povedal. Blinken okrem toho ponúkol pokračujúcu podporu Spojených štátov, čo sa týka rokovaní medzi oboma postsovietskymi krajinami.
Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Tieto krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.
Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan zriadil kontrolné stanovište v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.
Štvordňové rozhovory v USA medzi arménskym šéfom diplomacie Araratom Mirzojanom a jeho azerbajdžanským rezortným partnerom Džejhunom Bajramovom neboli zavŕšené žiadnou dohodou, ktorá by ukončila desaťročia trvajúci územný spor o Náhorný Karabach.
"Obe strany hovorili za niekoľko posledných dní o niektorých veľmi ťažkých otázkach a spravili hmatateľný pokrok, čo sa týka trvalej mierovej dohody," povedal Blinken. Dodal, že dosiahnutie takejto dohody by nepredstavovalo len historický míľnik, ale bolo by v záujme obyvateľov oboch krajín.
AFP píše, že zástupcovia Arménska a Azerbajdžanu sa po skončení rokovaní verejne nevyjadrili, ani nepredniesli oficiálne vyhlásenie. Blinken však oboch ministrov povzbudzoval, aby pokračovali v tomto úsilí. "Nič z tohto nie je ľahké, avšak odhodlanie posunúť sa vpred k riešeniu zostávajúcich náročných záležitostí je skutočné," uviedol.
Ešte pred začatím rozhovorov nemenovaný predstaviteľ USA poznamenal, že cieľom týchto rokovaní medzi Jerevanom a Baku je skôr normalizácia vzájomných vzťahov, než mierová dohoda. "Naším cieľom je zaistiť, že ministri si budú môcť spolu sadnúť a rozprávať sa," povedal. Blinken okrem toho ponúkol pokračujúcu podporu Spojených štátov, čo sa týka rokovaní medzi oboma postsovietskymi krajinami.
Arménsko a Azerbajdžan sa už niekoľko desaťročí sporia o Náhorný Karabach, ktorý je formálne súčasťou Azerbajdžanu, no žijú tam prevažne Arméni. Tieto krajiny viedli o tento región dve vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.
Napätie medzi oboma krajinami opäť vzrástlo po tom, ako Azerbajdžan zriadil kontrolné stanovište v Lačinskom koridore, ktorý je jedinou pozemnou cestou spájajúcou Náhorný Karabach s Arménskom. Arménsko to odsúdilo ako porušenie najnovšieho prímeria.
