Hoci bola masakra v Srebrenici označená medzinárodnými súdmi za genocídu, srbskí i bosnianskosrbskí predstavitelia odmietajú používať tento termín.
Autor TASR
Sarajevo 11. júla (TASR) - Tisíce ľudí sa vo štvrtok v Bosne zúčastnili na spomienkovom podujatí venovanom 24. výročiu masakry v Srebrenici, najhoršom vraždení na európskej pôde od druhej svetovej vojny. Informuje o tom tlačová agentúra AP.
Pozostalí po viac než 8000 moslimských mužoch a chlapcoch zabitých bosnianskosrbskými vojakmi boli medzi zúčastnenými na pamätnom mieste, ktoré zahŕňa i pohrebisko 33 novoidentifikovaných obetí masakry z 11. - 22. júla 1995.
Vyše 1000 osôb je v súvislosti s týmto masakrom počas bosnianskej občianskej vojny stále nezvestných. Mnohé obete boli prepadnuté na lesných cestách, keď v spaľujúcej horúčave a bez vody a jedla utekali zo Srebrenice. Bosnianskosrbskí vojaci ich buď zastrelili na mieste alebo neskôr popravili a zakopali do masových hrobov.
Mevlid Halilovič, príbuzný jednej z obetí masakry, tvrdí, že mnohí z tých, ktorí spáchali tento zločin, sú stále na úteku pred spravodlivosťou. "Tí, ktorí majú na svedomí toto vraždenie, musia byť potrestaní. A všetko spravili naši (srbskí) susedia, ktorí žijú hneď vedľa nás," povedal.
Bosnianskosrbský líder z vojnových čias Radovan Karadžič a armádny veliteľ Ratko Mladič, ktorý viedol jednotky počas operácie v Srebrenici 11. júla 1995, boli odsúdení vojnovým tribunálom OSN na doživotie.
Hoci bola masakra v Srebrenici označená medzinárodnými súdmi za genocídu, srbskí i bosnianskosrbskí predstavitelia odmietajú používať tento termín. Ani jedna strana nevyslala na štvrtkové podujatie svojich zástupcov.
V spoločnom stanovisku šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej a komisára pre rozšírenie EÚ Johannesa Hahna sa uvádza, že "genocída" v Srebrenici bola "jedným z najtemnejších momentov ľudstva v moderných európskych dejinách".
Pozostalí po viac než 8000 moslimských mužoch a chlapcoch zabitých bosnianskosrbskými vojakmi boli medzi zúčastnenými na pamätnom mieste, ktoré zahŕňa i pohrebisko 33 novoidentifikovaných obetí masakry z 11. - 22. júla 1995.
Vyše 1000 osôb je v súvislosti s týmto masakrom počas bosnianskej občianskej vojny stále nezvestných. Mnohé obete boli prepadnuté na lesných cestách, keď v spaľujúcej horúčave a bez vody a jedla utekali zo Srebrenice. Bosnianskosrbskí vojaci ich buď zastrelili na mieste alebo neskôr popravili a zakopali do masových hrobov.
Mevlid Halilovič, príbuzný jednej z obetí masakry, tvrdí, že mnohí z tých, ktorí spáchali tento zločin, sú stále na úteku pred spravodlivosťou. "Tí, ktorí majú na svedomí toto vraždenie, musia byť potrestaní. A všetko spravili naši (srbskí) susedia, ktorí žijú hneď vedľa nás," povedal.
Bosnianskosrbský líder z vojnových čias Radovan Karadžič a armádny veliteľ Ratko Mladič, ktorý viedol jednotky počas operácie v Srebrenici 11. júla 1995, boli odsúdení vojnovým tribunálom OSN na doživotie.
Hoci bola masakra v Srebrenici označená medzinárodnými súdmi za genocídu, srbskí i bosnianskosrbskí predstavitelia odmietajú používať tento termín. Ani jedna strana nevyslala na štvrtkové podujatie svojich zástupcov.
V spoločnom stanovisku šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej a komisára pre rozšírenie EÚ Johannesa Hahna sa uvádza, že "genocída" v Srebrenici bola "jedným z najtemnejších momentov ľudstva v moderných európskych dejinách".