Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Breivik pritom tvrdí, že takmer 12 rokov trvajúca izolácia na samotke je porušením článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje neľudské či ponižujúce tresty alebo zaobchádzanie.
Autor TASR
Oslo 11. januára (TASR) - Nórsky krajne pravicový extrémista Anders Behring Breivik, ktorý v roku 2011 pri dvoch útokoch v Nórsku zabil 77 ľudí, nie je depresívny a nemá ani samovražedné sklony, aj keď to on sám tvrdí.
Počas súdneho procesu, v ktorom Breivik - používajúci aj meno Fjotolf Hansen - žaluje Nórsko za údajné porušovanie svojich ľudských práv, to vo štvrtok uviedli dve odborníčky na duševné zdravie, informovala agentúra AFP.
Breivik pritom tvrdí, že takmer 12 rokov trvajúca izolácia na samotke je porušením článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje neľudské či ponižujúce tresty alebo zaobchádzanie.
Súdny proces, ktorý sa začal v pondelok, sa z bezpečnostných dôvodov koná v telocvični väznice Ringerike, kde si extrémista odpykáva svoj trest.
Breivik pred súdom - v slzách - vypovedal, že "by bol radšej, keby ho zabili, ako žiť ešte týždeň za týchto podmienok". Vyhlásil tiež, že vláda sa ho snaží "dotlačiť k samovražde" a "je blízko k (dosiahnutiu) úspechu".
Vo štvrtok však dve odborníčky na duševné zdravie vypovedali, že na Breivikovi nespozorovali žiadne psychické utrpenie spojené s jeho relatívnou izoláciou.
Psychiatrička Janne Gudim Hermansenová, ktorá od začiatku roku 2022 absolvovala s Breivikom 21 sedení, podotkla, že jedinou výnimkou bolo pár týždňov koncom minulého leta, keď bol Breivik "mierne depresívny".
Podľa Hermansenovej zistení existuje len nízke riziko, že sa Breivik pokúsi spáchať samovraždu.
Na margo toho, že Breivik sa v utorok na súde rozplakal, psychiatrička povedala, že je to preňho nezvyčajné správanie a spochybnila úprimnosť tejto reakcie. "Som trochu neistá, pokiaľ ide o mieru dôveryhodnosti," konštatovala Hermansenová, pričom vyslovila hypotézu, že Breivik takto možno chcel dosiahnuť nejakú výhodu.
Psychologička Inni Reinová mala za úlohu posúdiť mieru nebezpečenstva, ktoré Breivik predstavuje pre spoločnosť, vo štvrtok pred súdom svedčila, že odsúdený nie je v depresii, nemá sklony k samovražde a ani psychicky netrpí.
Spomenula jeho predchádzajúce diagnózy narcizmus, antisociálne a histriónske správanie a vyslovila "silné podozrenie", že Breivik má Aspergerov syndróm, ktorý sa vyznačuje ťažkosťami v sociálnej interakcii. Breivik sa naň odmietol dať diagnostikovať.
Agentúra AFP doplnila, že počas tohtotýždňového súdneho konania, ktoré sa z bezpečnostných dôvodov koná v telocvični väznice Ringerike, kde si Breivik odpykáva trest, vyšlo najavo, že v roku 2018 sa Breivik trikrát pokúsil o samovraždu.
Reinová však vo svojom svedectve pripomenula správy, v ktorých Breivik priznal, že pokusy o samovraždu boli pokusom o upútať na seba pozornosť.
"Nepôsobí dojmom, že naozaj chcel zomrieť," povedala psychologička.
Pred vyše 12 rokmi Breivik spáchal najkrvavejší útok na nórskej pôde od druhej svetovej vojny: 22. júla 2011 najprv odpálil bombu v blízkosti vládnych úradov v Osle, pričom zabil osem ľudí, a následne v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utoya zastrelil 69 ďalších ľudí, väčšinou tínedžerov.
V roku 2012 bol za to odsúdený na najvyšší vtedy platný trest v Nórsku - na 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia, pokiaľ bude naďalej považovaný za nebezpečného.
Počas súdneho procesu, v ktorom Breivik - používajúci aj meno Fjotolf Hansen - žaluje Nórsko za údajné porušovanie svojich ľudských práv, to vo štvrtok uviedli dve odborníčky na duševné zdravie, informovala agentúra AFP.
Breivik pritom tvrdí, že takmer 12 rokov trvajúca izolácia na samotke je porušením článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje neľudské či ponižujúce tresty alebo zaobchádzanie.
Súdny proces, ktorý sa začal v pondelok, sa z bezpečnostných dôvodov koná v telocvični väznice Ringerike, kde si extrémista odpykáva svoj trest.
Breivik pred súdom - v slzách - vypovedal, že "by bol radšej, keby ho zabili, ako žiť ešte týždeň za týchto podmienok". Vyhlásil tiež, že vláda sa ho snaží "dotlačiť k samovražde" a "je blízko k (dosiahnutiu) úspechu".
Vo štvrtok však dve odborníčky na duševné zdravie vypovedali, že na Breivikovi nespozorovali žiadne psychické utrpenie spojené s jeho relatívnou izoláciou.
Psychiatrička Janne Gudim Hermansenová, ktorá od začiatku roku 2022 absolvovala s Breivikom 21 sedení, podotkla, že jedinou výnimkou bolo pár týždňov koncom minulého leta, keď bol Breivik "mierne depresívny".
Podľa Hermansenovej zistení existuje len nízke riziko, že sa Breivik pokúsi spáchať samovraždu.
Na margo toho, že Breivik sa v utorok na súde rozplakal, psychiatrička povedala, že je to preňho nezvyčajné správanie a spochybnila úprimnosť tejto reakcie. "Som trochu neistá, pokiaľ ide o mieru dôveryhodnosti," konštatovala Hermansenová, pričom vyslovila hypotézu, že Breivik takto možno chcel dosiahnuť nejakú výhodu.
Psychologička Inni Reinová mala za úlohu posúdiť mieru nebezpečenstva, ktoré Breivik predstavuje pre spoločnosť, vo štvrtok pred súdom svedčila, že odsúdený nie je v depresii, nemá sklony k samovražde a ani psychicky netrpí.
Spomenula jeho predchádzajúce diagnózy narcizmus, antisociálne a histriónske správanie a vyslovila "silné podozrenie", že Breivik má Aspergerov syndróm, ktorý sa vyznačuje ťažkosťami v sociálnej interakcii. Breivik sa naň odmietol dať diagnostikovať.
Agentúra AFP doplnila, že počas tohtotýždňového súdneho konania, ktoré sa z bezpečnostných dôvodov koná v telocvični väznice Ringerike, kde si Breivik odpykáva trest, vyšlo najavo, že v roku 2018 sa Breivik trikrát pokúsil o samovraždu.
Reinová však vo svojom svedectve pripomenula správy, v ktorých Breivik priznal, že pokusy o samovraždu boli pokusom o upútať na seba pozornosť.
"Nepôsobí dojmom, že naozaj chcel zomrieť," povedala psychologička.
Pred vyše 12 rokmi Breivik spáchal najkrvavejší útok na nórskej pôde od druhej svetovej vojny: 22. júla 2011 najprv odpálil bombu v blízkosti vládnych úradov v Osle, pričom zabil osem ľudí, a následne v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utoya zastrelil 69 ďalších ľudí, väčšinou tínedžerov.
V roku 2012 bol za to odsúdený na najvyšší vtedy platný trest v Nórsku - na 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia, pokiaľ bude naďalej považovaný za nebezpečného.
