Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 5. máj 2024Meniny má Lesia a Lesana
< sekcia Zahraničie

Bývalý vodca gerilového hnutia FARC vyhlásil, že sa opäť ujíma zbraní

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Oznamujeme svetu, že sa začala druhá Marquetalia, vyhlásil Márquez, odetý v poľnej uniforme, vo videu zverejnenom na stránke YouTube.

Bogota 29. augusta (TASR) - Bývalý vysokopostavený veliteľ medzitým rozpustených Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) Iván Márquez vo štvrtok vyhlásil, že sa spolu s ďalšími členmi gerily, ktorí sa dištancovali od mierovej dohody s vládou, opäť ujíma zbraní. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

"Oznamujeme svetu, že sa začala druhá Marquetalia," vyhlásil Márquez, odetý v poľnej uniforme, vo videu zverejnenom na stránke YouTube. Výrazom Marquetalia narážal na vidiecku enklávu, ktorá je považovaná za "rodisko" FARC v 60. rokoch 20. storočia. Súčasné miesto pobytu Márqueza - druhého najvyššie postaveného lídra tejto marxistickej povstaleckej armády - už viac než rok nie je známe.

Márquez bol hlavným vyjednávačom za FARC v rozhovoroch, ktoré v roku 2016 viedli k dohode s kolumbijskom vládou a následnému ukončeniu takmer pol storočia trvajúceho ozbrojeného konfliktu v tejto juhoamerickej krajine.

Márquez a jeho povstalecký kolega na úteku Jesús Santrich sa však odvtedy od danej dohody dištancovali. Santrich sa takisto objavil v zmienenom videu.

Predmetná mierová dohoda dosiahnutá s podporou OSN ukončila povstanie FARC a zmenila ich na politickú stranu s názvom Spoločné revolučné alternatívne sily, ktorá používa rovnaký akronym FARC. Hoci dohoda neukončila násilie v krajine - iní ľavicoví vzbúrenci, pravicové polovojenské organizácie a drogové pašerácke skupiny stále vedú boje -, pomohla ho aspoň znížiť.

Kolumbijský konzervatívny prezident Iván Duque bol zvolený vlani aj vďaka sľubu, že túto dohodu modifikuje; považuje ju totiž za príliš zhovievavú voči bývalým bojovníkom vinným zo závažných zločinov. Politická strana FARC medzitým odsúdila odklady implementácie dohody, ako aj nedostatok právnych záruk a bezpečnosti pre svojich členov. Strana poukazuje tiež na skutočnosť, že od podpísania dohody bolo "zavraždených" 140 bývalých geríl a 31 ich rodinných príslušníkov.