Zahraničie

Proces, ktorý trval roky. Pozrite si vývoj súdu s Karadžičom

TASR, 24. marca 2016 20:26

Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny.

Na archívnej snímke Radovan Karadžič Foto: TASR/AP
Haag 24. marca (TASR) - Bývalého bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča uznal dnes Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) za vinného v 10 z 11 bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou, a odsúdil ho na 40 rokov väzenia.

Podľa rozhodnutia súdu je Karadžič zodpovedný za zverstvá bosnianskosrbských síl spáchané počas bosnianskej vojny (1992-1995), v ktorých prišlo o život zhruba 100.000 ľudí.



TASR prináša výberovú chronológiu súdneho procesu s Karadžičom pred haagskym tribunálom:

26. októbra 2009
Dátum začiatku procesu proti Karadžičovi pred haagskym tribunálom. Bývalý bosnianskosrbský prezident bojkotoval začiatok svojho procesu pred ICTY v holandskom Haagu a odmietol predstúpiť pred súd. Viac ako 150 ľudí, ktorí prežili bosniansku vojnu, pricestovalo autobusmi zo Sarajeva do Haagu. Sudcovia haagskeho tribunálu proces odročili. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon prerušil proces približne 15 minút po jeho začatí bez Karadžičovej prítomnosti. Kwon uviedol, že ak bude Karadžič pokračovať v bojkote procesu, sudcovia zvážia vymenovanie právnika, ktorý by ho zastupoval.

27. októbra 2009
Karadžič po druhý raz bojkotoval haagsky tribunál. Hoci sa v súdnej sieni neobjavil, prokurátori začali s popisom prípadu genocídy.

29. októbra 2009
Karadžič sa nebude zúčastňovať na pojednávaniach haagskeho tribunálu, kým nesplní jeho požiadavku na poskytnutie väčšieho času na prípravu, uviedol jeho právnik.

3. novembra 2009
Radovan Karadžič sa objavil v súdnej sieni haagskeho tribunálu, prechodne sa vzdal svojho bojkotu súdneho procesu. Sudcovia ICTY proces s ním odročili, dokiaľ nerozhodnú o jeho bojkote pojednávaní. Predsedajúci sudca O-Gon Kwon vyhlásil, že pokiaľ obžalovaný bude naďalej bojkotovať pojednávania, súd zváži pridelenie obhajcu, ktorý by ho mohol zastupovať. Karadžič reagoval, že takéto rozhodnutie nebude akceptovať.

5. novembra 2009
Sudcovia pridelili obžalovanému advokáta ex offo. Proces súčasne prerušili až do 1. marca 2010, aby sa pridelený právny zástupca mohol s kauzou v adekvátnej miere oboznámiť.

11. novembra 2009
Karadžič požiadal ICTY, aby sa zaoberal jeho odvolaním proti rozhodnutiu prideliť mu právneho zástupcu ex offo po tom, čo pojednávanie bojkotoval.

20. novembra 2009 - ICTY vymenoval britského právnika Richarda Harveyho za právneho zástupcu Karadžiča, ak bude naďalej bojkotovať pojednávanie.

30. novembra 2009
- Karadžič vyhlásil, že haagsky tribunál nemá "právoplatnosť a legitimitu" na to, aby ho súdil.

4. decembra 2009 - Karadžič odmietol vymenovanie právneho zástupcu, ktorý ho mal obhajovať pred ICTY.

7. decembra 2009 - Sudcovia ICTY zamietli podnet Karadžiča, ktorým spochybnil legitimitu súdu, a odkázali mu, aby sa sústredil na prípravu svojej obhajoby.

18. decembra 2009 - Predseda ICTY Patrick Robinson pridelil Karadžičovi dodatočné financie na obhajobu. Zdôvodnil to tým, že rozhodnutie súdneho registračného úradníka vyplatiť tímu Karadžičových právnych poradcov peniaze za iba 4500 hodín práce nebralo do úvahy rozsah prípadu. Robinson napísal, že Karadžičovi by mali priznať nárok na 7500 hodín právnickej práce v hodnote približne 165.000 eur.

24. decembra 2009 - ICTY informoval, že zamietol Karadžičovu žiadosť o odvolanie právneho zástupcu, ktorého mu pridelil. Karadžič požiadal súd o odvolanie londýnskeho advokáta Richarda Harveyho s tým, že si želá spolupracovať s niekým s rovnakým "dedičstvom a jazykom".

13. januára 2010 - ICTY dal Karadžičovi druhú šancu na podanie sťažnosti proti vymenovaniu právneho zástupcu súdom.

20. januára 2010
- Karadžič podal ďalšiu sťažnosť proti súdom pridelenému britskému právnemu zástupcovi. Protestoval proti tomu, že si nemohol vybrať spomedzi bosnianskych a srbských právnikov.

28. januára 2010 - Karadžič požiadal ICTY o oddialenie obnovenia procesu vo veci genocídy kvôli problémom s prípravou svojej obhajoby. Karadžič nekonkretizoval problémy, ktoré má, boli však spojené s platbami jeho tímu právnych poradcov. Sudcovia haagskeho tribunálu mu na zasadaní povedali, aby im svoje sťažnosti odovzdal v písomnej podobe.

12. februára 2010
- Odvolacia komora ICTY odmietla Karadžičovu sťažnosť proti súdom pridelenému britskému právnemu zástupcovi.

15. februára 2010 - Karadžič naliehal na niektoré krajiny, aby vydali tajné dokumenty, o ktorých tvrdil, že mu pomôžu brániť sa v prípade obvinení z genocídy a vojnových zločinov, ktorým čelil pred súdom v Haagu. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Chorvátska a Iránu museli pred tribunálom ICTY vysvetliť, z akých dôvodov bránia vydaniu dokumentov, o ktoré ich žiadal Karadžič. Zástupcovia Nemecka a Francúzska uviedli, že niektoré dokumenty, ktoré Karadžič požadoval, neexistujú. Ako dodali, odtajnenie ďalších dokumentov by mohlo ohroziť národnú bezpečnosť.

1. marca 2010
Karadžič vypovedal pred ICTY, kde po štvormesačnom odročení pokračoval súdny proces. Povedal, že jeho ľudia sa vo vojne v Bosne iba postavili na odpor islamskému fundamentalizmu. Vystúpil s úvodnou obhajobou po štvormesačnom odročení súdneho procesu. Odmietol, že by bol existoval zámer vyhnať nesrbských obyvateľov východnej Bosny s cieľom vytvoriť etnicky čistý srbský štát - cieľom Srbov bolo podľa neho len ochrániť vlastné životy a majetok po nepokojnom rozpade Juhoslávie.

6. apríla 2010
Karadžič požiadal ICTY o pozastavenie procesu v dôsledku jeho nespravodlivého vedenia. V žiadosti poukázal na skutočnosť, že rada sudcov prijala viac ako 1500 faktov a výpovedí svedkov bez krížového výsluchu, čo podľa neho "neodpustiteľne poškodilo dokazovacie konanie a narušilo prezumpciu neviny do takej miery, že proces sa stal nespravodlivým". Pripomenul, že podľa pravidiel ICTY je možné proces prerušiť, keď sú ohrozené základné ľudské práva obvineného.

27. mája 2010
Karadžič požiadal o mesačnú prestávku v procese. Tento čas by využil na preskúmanie denníkov svojho bývalého vojenského veliteľa Ratka Mladiča. Denníky poskytla Karadžičovi prokuratúra tribunálu ako dôkazový materiál. Srbské úrady zhabali Mladičove denníky koncom februára 2010 počas razie v dome jeho rodiny. Išlo o 18 zväzkov s asi 3500 stranami písanými rukou. Týkajú sa časového obdobia od roku 1991 do roku 1996.

28. mája 2010
ICTY žiadosť Karadžiča o mesačnú prestávku v procese zamietol.

30. júla 2010
Karadžič obvinil Nemecko, že v jeho procese zadržiava kľúčový dôkazový materiál. Vyplývalo to z dokumentov, ktoré zverejnil ICTY.

18. augusta 2010
Rada sudcov haagskeho tribunálu čiastočne prijala požiadavku Karadžiča a nariadila prerušenie procesu na dva týždne. Karadžič žiadal trojtýždňovú prestávku.

16. februára 2011
Sudcovia ICTY nariadili šesťtýždňové odročenie v súdnom procese proti Karadžičovi, aby si mohol preštudovať dokumenty predložené prokurátormi. Sudcovia tribunálu OSN uviedli v písomnom rozhodnutí, že odročenie je "v záujme spravodlivosti" a bude trvať od 21. marca do 5. mája 2011. Proces však bude až do prerušenia pokračovať podľa plánu.

11. júna 2012
Karadžič požiadal ICTY, aby zamietol žalobu z vojnových zločinov voči jeho osobe.

13. augusta 2012
Karadžič vystúpil v Haagu s požiadavkou na nové súdne konanie.

27. augusta 2012
Tribunál ICTY zamietol Karadžičovu žiadosť o nový proces pre jeho obvinenie z genocídy. Súd odmietol jeho tvrdia, že terajší proces nie je voči nemu spravodlivý. Karadžičovi poskytol presne polovicu požadovaného času na obhajobu - konkrétne 300 hodín.

16. októbra 2012
Karadžič sa pred ICTY ujal sám svojej obhajoby. Povedal, že namiesto obvinenia by mal byť chválený za svoje snahy o presadenie mieru.

18. apríla 2013
Karadžič požiadal, aby v jeho procese predvolali za svedka veliteľa jednotiek bosnianskych Srbov Ratka Mladiča. Obaja čelili pred ICTY obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas občianskej vojny v Bosne z rokov 1992-1995. Oba prípady sa však riešili v samostatných procesoch.

28. januára 2014
Niekdajší bosnianskosrbskí vojnoví lídri Radovan Karadžič a Ratko Mladič predstúpili po prvý raz spoločne pred ICTY. Karadžičove otázky sa týkali zabíjania zajatcov v Srebrenici, ostreľovania Sarajeva a vyháňania nesrbského obyvateľstva z územia ovládaného armádou bosnianskej Republiky srbskej (RS). Mladič neodpovedal, len úporne žiadal, aby mu súd dovolil prečítať sedemstranový text, ktorý predtým napísal. Súd však jeho žiadosti nevyhovel. Na začiatku pojednávania Mladičov právnik Branko Lukič zopakoval, že Mladič zo zdravotných dôvodov nie je v stave vypovedať, pretože "nedokáže rozlíšiť fikciu od reality", čo je podľa neho dôsledok mozgových mŕtvic, ktoré prekonal.

29. septembra 2014
Začala sa záverečná reč obžaloby v procese proti Karadžičovi.

7. októbra 2014
Karadžič v záverečnom slove pred ICTY vyjadril očakávanie, že bude zbavený obvinenia z genocídy i všetkých ďalších obvinení. Päťročný proces s Karadžičom sa skončil a sudcovia sa stiahli, aby začali zvažovať svoje rozhodnutia.

18. februára 2016

ICTY oznámil, že rozsudok nad Karadžičom vynesie 24. marca tohto roku.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Najnovšie články v rubrike

dnes 17:16

Pančovaný alkohol na Ukrajine si vyžiadal už najmenej 23 obetí
Miestne úrady vedia o ďalších 30 prípadoch otráv rovnakého pôvodu.

sk
dnes 16:55

Prvá z komôr švajčiarskeho parlamentu tesne schválila zákaz buriek
Za predmetný návrh konzervatívnej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) hlasovalo 88 poslancov, proti bolo 87 a desiati sa zdržali hlasovania.

sk

Najčítanejšie Zahraničie

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac