Praha 10. októbra (TASR) - Prejav prezidenta ČR Miloša Zemana v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE), v ktorom znovu kritizoval protiruské sankcie, bol v príkrom rozpore so zahraničnou politikou ČR. Napísal to dnes český premiér Bohuslav Sobotka na svojom konte na sociálnej sieti Twitter, pričom dodal, že "prezident naň nemal žiadny mandát českej vlády."

Podľa spravodajského portálu Novinky.cz Sobotka ďalej uviedol, že Česko je za rešpektovanie medzinárodného práva. Pripomenul, že sankcie EÚ proti Rusku sú spojené s plnením dohôd z Minska. "Bez naplnenia týchto dohôd ich nie je možné rušiť," napísal Sobotka.

Zeman vo svojom prejave označil ruskú anexiu Krymského polostrova za "fait accompli", teda hotovú záležitosť. Ukrajine odporučil, aby sa dohodla s Moskvou na kompenzácii vo svoj prospech, a odmietol účinnosť protiruských sankcií.

Podobne kriticky ako Sobotka sa k Zemanovmu prejavu vyjadril aj šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek, ktorý upozornil, že k tomu, "čo sa stalo s Krymom, ale i v Donbase, nemôžeme zostať ľahostajní". "Zmeny hraníc štátov a porušovanie medzinárodných dohôd je niečo, k čomu nemôžeme mlčať. Pozícia EÚ je v tomto jednotná. Sankcie proti Rusku musia platiť do tej doby, pokiaľ nebudú splnené podmienky minských dohôd," uviedol šéf českej diplomacie.

Poslankyňa ODS Miroslava Němcová zdôraznila, že finančne alebo inak kompenzovať Ukrajine Krym znamená súhlasiť s princípom vojenskej agresie, okupácie a zabratia cudzieho územia.

"Podpora ozbrojenej agresie prezidentom Českej republiky je hanebná. Je popretím demokratických princípov a smerovania našej spoločnosti po roku 1989," upozornila.

Podľa opozičnej TOP 90 by sa vláda ČR mala od Zemanovho prejavu dištancovať.

Ukrajina prijala slová prezidenta ČR s rozhorčením

Výroky prezidenta ČR Miloša Zemana ohľadom Krymského polostrova a sankcií uvalených na Rusko, ktoré zazneli v jeho prejave na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE), prijali na Ukrajine s rozhorčením. Uvádza sa to vo vyhlásení ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, o ktorom informovala agentúra Ukrinform.

Pokus navrhnúť nielen zmierenie s agresorom, ale aj legitimizáciu anexie Krymu prostredníctvom "predaja" časti nášho územia je pre súčasnú Európu absolútne neprijateľná, píše sa vo vyhlásení. Podotýka sa v ňom, že "ťažko uveriť, že toto počujeme od prezidenta krajiny, ktorá si toľko vytrpela kvôli mníchovskému diktátu".

"V podmienkach, keď tisíce Ukrajincov prišli o život rukou ruských okupantov, desiatky tisíc Ukrajincov a krymských Tatárov je prenasledovaných okupačným režimom, je toto (Zemanovo) vyhlásenie (...) zjavným cynizmom," dodalo ministerstvo, ktoré zdôraznilo, že "Ukrajina nikdy nebude obchodovať so svojím územím, svojimi hodnotami a svojou slobodou".

Minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter uviedol, že Zemanovo vyhlásenie v PZ RE sa - vzhľadom na jeho predchádzajúce výroky - dalo čakať, "preto treba bojovať s tými, kto ho pozval, aby (v pléne) vystúpil".

"Nechajte Zemana na pokoji. Jeho nezmeníte. V divadle sú režiséri a sú herci. Tí, ktorí ho (Zemana) pozvali, aby predniesol prejav, vedeli, čo povie. To s nimi treba bojovať," poznamenal Klimkin.

Rusi si Zemanov prejav pochvaľujú

Rusko víta utorkový prejav českého prezidenta Miloša Zemana v Rade Európy (RE) ako faktické uznanie anexie Krymu. Jeho návrh, aby za anektovaný polostrov zaplatilo Ukrajine finančnú kompenzáciu, sa však v Moskve s veľkým nadšením nestretol. Kyjev Zemanove návrhy označil za absolútne neprijateľné a rozhorčene ich odmietol. Informoval o tom dnes spravodajský server iDNES.cz.

"Vyhlásenie českého prezidenta po prvé dokazuje, že on sám považuje Krym za nenávratne ruský a že akékoľvek pokusy o návrat tohto územia by viedli len k veľkej a otvorenej vojne," cituje agentúra RIA Novosti politológa Bogdana Bezpaľka z ruského prezidentského výboru pre medzinárodné vzťahy.

"Reči o kompenzácii sú však dosť zvláštne, pretože väčšina obyvateľov Krymu prejavila vôľu po zlúčení so svojou vlasťou - Ruskou federáciou," odkazuje Bezpaľko na medzinárodne neuznané referendum o pripojení polostrova k Rusku usporiadané po okupácii na jar 2014. Taktiež vyjadril počudovanie and tým, prečo Zeman nehovorí napríklad o odškodnení pre Srbsko v prípade Kosova.

Podobne reagoval šéf zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Dmitrij Kosačov. Ten podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že úplne súhlasí s prvou polovicou Zemanovho výroku, teda že pripojenie Krymu k Rusku je vybavená vec. Pochybuje však o šanciach Ukrajiny dostať za polostrov akékoľvek odškodnenie.