Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 16. máj 2024Meniny má Svetozár
< sekcia Zahraničie

Dnes uplynul rok od tragédií v Osle a na ostrove Utöya v Nórsku

Foto: TASR/AP

Oba hrôzostrašné útoky pravicového fanatika Andersa Behringa Breivika vyžiadali spolu 77 obetí.

Oslo/Bratislava 22. júla (TASR) - Položením vencov pred vážne poškodenou budovou vlády v Osle a tichou spomienkou na neďalekom ostrove Utöya si dnes Nórsko pripomenulo útoky, pri ktorých pred rokom pravicový fanatik Anders Behring Breivik zavraždil 77 ľudí.

Nórsky premiér Jens Stoltenberg na dopoludňajšej spomienke vo vládnej štvrti uviedol, že útočník 22. júla 2011 mnohých ľudí zabil a spôsobil tým obrovský zármutok. Zdôraznil však, že svoj skutočný cieľ - zničiť odhodlanie budovať v Nórsku otvorenú, multikultúrnu spoločnosť - Breivik nedosiahol. Tragédia podľa premiéra naopak Nórov zomkla v obrane demokracie a tolerancie.

"Jeho bomba a jeho výstrely mali Nórsko zmeniť. Nórsky ľud odpovedal tak, že sa postavil za svoje hodnoty," vyhlásil Stoltenberg za prítomnosti kráľa Haralda V. pred výškovou budovou, v ktorej sa do bombového útoku nachádzalo aj jeho pracovisko.

V rovnakom čase sa na ostrove Utöya za prísnych bezpečnostných opatrení zhromaždili ľudia, ktorí prežili tamojší masaker, a príbuzní obetí.

Na ostrove Utöya Breivik zabil 69 účastníkov tábora mladých sociálnych demokratov. Predtým vo vládnej štvrti v Osle odpálil bombu uloženú v aute, ktorá si vyžiadala osem ľudských životov. Verdikt nad páchateľom má súd vyniesť 24. augusta.

Nórsky premiér Jens Stoltenberg
Foto: TASR/AP
Stoltenberg vyzval krajanov, aby naďalej prejavovali toleranciu a vzájomnú vrelosť bez nenávisti, ako reagovali bezprostredne po útokoch. "Dnes by sme si mali vzájomne pripomínať, že láska trvá večne. Dobro a radosť sa nedajú zničiť," vyhlásil.

V nórskej metropole bola po kladení vencov na programe spomienkového dňa ďakovná bohoslužba a večer koncert pred radnicou. Na podujatiach po celej krajine sa očakávala účasť vyše stotisíc ľudí.

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí spojených s tragédiou, jej vyšetrovaním a súdnym pojednávaním.




22. júla 2011 – V hlavnom meste Nórska Oslo vo vládnej štvrti vybuchla bomba. Poškodená bola aj budova, kde sídli úrad nórskeho premiéra. Zahynulo osem ľudí.

Na archívnej snímke z 22. júla 2011 záchranári zasahujú na mieste veľkej explózie, ktorá zasiahla vládne budovy v hlavnom meste Nórska
Foto: TASR/AP


Neskôr došlo k streľbe na ostrove Utöya, kde sa konalo stretnutie mládežníckej organizácie vládnej Strany práce. Muž preoblečený za policajta strieľal do tínedžerov, tí v panike skákali do vody alebo predstierali, že sú mŕtvi. Streľba trvala 30-45 minút. Potom dorazila špeciálna policajná jednotka SWAT. Útočník sa vzdal. Mal pri sebe dve zbrane a množstvo munície.

Letecká snímka nórskeho ostrova Utöya
Foto: TASR/AP


Útočníkom bol ultrapravičiar Anders Behring Breivik. Polícia ho predbežne obvinila zo spáchania masakry a bombového útoku v Osle, ku ktorému došlo o niekoľko hodín skôr. Oba útoky si vyžiadali spolu 77 ľudských životov.
Foto: TASR/AP


23. júla 2011 - Nórsky kráľ Harald V. a kráľovná Sonja pricestovali do hotela v dedine Sundvollen, kde boli ubytovaní ľudia, ktorí prežili vyčíňanie strelca na blízkom ostrove Utöya, ich rodiny a rodiny obetí. Monarchovia prišli utešiť účastníkov tejto tragickej udalosti.

24. júla 2011 - Páchateľ označil svoj čin za ohavný, ale nevyhnutný. Oznámil to jeho právnik.

- V katedrále v Osle sa konala smútočná bohoslužba za obete. Zúčastnili sa jej členovia kráľovskej rodiny aj premiér Jens Stoltenberg s členmi vlády a zástupcovia všetkých politických strán. Smútiaci pokryli rozsiahle námestie pred katedrálou kvetmi a sviečkami.

- Špeciálne jednotky nórskej polície uskutočnili raziu v Osle. Zásah súvisel s bombovým útokom pred sídlom vlády v nórskej metropole a zúčastnili sa na ňom príslušníci policajnej protiteroristickej jednotky. Polícia zadržala viacero osôb, krátko na to ich však prepustila, keďže s útokmi nemali nič do činenia.

- Hlavný chirurg v nórskej nemocnici, kde ošetrovali obete táborovej masakry, uviedol, že vrah použil špeciálne náboje vyrobené tak, aby sa v tele roztrieštili a spôsobili čo najväčšie poškodenie vnútorného tkaniva.



25. júla 2011 - Protestujúci s výkrikmi búchali na auto prichádzajúce k súdnej budove v nórskom Osle. Anders Behring Breivik prišiel na súdne vypočúvanie, ktoré sa konalo bez prítomností médií a verejnosti.      - Nórsko si na pravé poludnie minútou ticha uctilo obete teroristických útokov v Osle a na ostrove Utöya.

Nór Anders Behring Breivik (vľavo) odchádza v obrnenom policajnom vozidle zo súdneho pojednávania v Osle, ktoré sa konalo 25.júla 2011
Foto: TASR/AP


26. apríla 2011 - Nórska polícia začala so zverejňovaním mien obetí bombového útočníka.



27. júla 2011 - Šéf nórskych špeciálnych policajných jednotiek Delta vyhlásil, že porucha člna jeho jednotky nezapríčinila nijaké závažnejšie zdržanie v snahe dostať sa 22. júla 2011 na ostrov Utöya.



29. júla 2011 - Anders Behring Breivik plánoval 22. júla 2011 ešte rozsiahlejšie krviprelievanie. Uviedol to jeho právny zástupca. Breivika za prísnych bezpečnostných opatrení previezli z väznice na policajné ústredie v Osle na druhý výsluch.

- V Nórsku sa konali spomienky a prvé pohreby obetí. Polícia oznámila, že identifikovala všetky telá.



2. augusta 2011 - Anders Behring Breivik predstavil dlhý zoznam požiadaviek, ktoré jeho obhajca Geir Lippestad označil za "nerealistické". Na zozname bola okrem iného aj požiadavka na rezignáciu nórskej vlády výmenou za spoluprácu pri vyšetrovaní jeho útokov.



12. augusta 2011 – Breivik vypovedal, že pred svojím zatknutím desaťkrát telefonoval na políciu. Dvakrát z toho sa dovolal, oznámil jeho advokát Geir Lippestad. Breivik sa chcel údajne vzdať.

Advokát Geir Lippestad
Foto: TASR/AP


14. augusta 2011 - Osem hodín strávil Breivik v putách na ostrove Utöya, prepravili ho tam za účelom rekonštrukcie zločinu.

Na snímke policajti eskortujú Andersa Behringa Breivika (v červenom) v Utvike k člnu, ktorý ich dopraví na ostrov Utoya
Foto: TASR/AP


17. augusta 2011 - Anders Behring Breivik mal pripravenú aj druhú bombu. Podľa vojenských zdrojov obsahovala druhá bomba odhadom 1000-1500 kilogramov výbušnín, bola teda ešte väčšia, ako prvá bomba, ktorej výbuch v centre Osla 22. júla zabil osem ľudí.



19. augusta 2011 - Súd v Osle predĺžil izoláciu masového vraha Andersa Behringa Breivika vo väzobnej väznici o ďalšie štyri týždne. Breivik bude naďalej na samotke sčasti z obáv, aby nemanipuloval s dôkazmi a tiež preto, aby nemohol kontaktovať prípadných spolupáchateľov.



26. augusta 2011 - Nórske úrady priznali, že Andersa Behringa Breivika zaregistrovali v rámci operácie proti obchodovaniu s chemikáliami na výrobu výbušnín už štyri mesiace pred bombovým útokom a streľbou.



19. septembra 2011 - Súd v nórskom Osle nariadil, že Anders Behring Breivik musí zostať v izolácii ďalšie štyri týždne a vo vyšetrovacej väzbe ešte osem týždňov, teda až do polovice novembra 2011.



17. októbra 2011 - Skončila sa samoväzba nórskeho atentátnika, prokuratúra o predĺženie izolácie nepožiadala, keďže na to neexistovali žiadne dôvody z hľadiska vyšetrovania a súdneho konania.



14. novembra 2011 - Anders Behring Breivik vystúpil na verejnosti prvýkrát od šokujúcej tragédie. Na súde v nórskom Osle sa priznal k masakru, ale odmietol vinu za útoky. Súd rozhodol, že musí zostať vo väzbe ďalších 12 týždňov.



29. novembra 2011 - Paranoidná schizofrénia je diagnóza, ktorú stanovili dvaja súdni psychiatri nórskemu masovému vrahovi Andersovi Behringovi Breivikovi.



12. decembra 2011 - Breivikovi povolili vo väzbe čítať noviny, počúvať rádio a pozerať televíziu. Prístup k médiám získal po prvý raz od svojho júlového zatknutia.



22. decembra 2011 - Komisia nórskych súdnych lekárov potvrdila závery psychiatrického posudku masového vraha Andersa Behringa Breivika, podľa ktorých bol v čase spáchania júlových atentátov nepríčetný a že trpí paranoidnou schizofréniou.



23. decembra 2011 - Anders Behring Breivik sa odmietol podrobiť novému psychiatrickému posudku. Oznámil to jeho právnik Geir Lippestad.



4. januára 2012 - Nór Breivik nie je podľa vyjadrenia troch psychológov a jedného psychiatra psychotický. Ich názor je v rozpore s posudkom označujúcim ho za duševne chorého, ktorý v novembri vypracovali dvaja súdni psychiatri. Tí dospeli k záveru, že potrebuje mentálnu starostlivosť, a nie väzenie. Podľa vyjadrenia uvedených expertov nepatrí na psychiatrické oddelenie, ale do väzenia.



13. januára 2012 - Nórsky súd nariadil nový psychiatrický posudok pre masového vraha Andersa Behringa Breivika, ktorého predošlé znalecké hodnotenie označilo za nepríčetného.



6. februára 2012 - Breivika predviedli na súdne pojednávanie, ktoré sa skončilo predĺžením jeho väzby do samotného procesu.


Behring Breivik
Foto: TASR/AP


7. marca 2012 - Nórska prokuratúra obžalovala pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika z terorizmu - podľa paragrafu v protiteroristickom zákone, ktorý sa odvoláva na násilné činy zamerané na narušenie základného fungovania vlády či šírenie strachu medzi obyvateľmi.



9. marca 2012 - Nórsky súd nepovolil priame prenosy z výpovede pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika v pripravovanom súdnom procese. Súd mu nemieni poskytnúť ďalšie fórum na šírenie jeho názorov prostredníctvom priamych prenosov. Toto rozhodnutie Breivika sklamalo.



14. apríla 2012 - Nórsky terorista a masový vrah Anders Behring Breivik nesie trestnú zodpovednosť za svoje činy z júla 2011. Vyplynulo to z druhého psychiatrického posudku, ktorý zverejnil súd v Osle. Správa z opakovaného vyšetrenia má viac ako 300 strán a končí sa konštatovaním, že Breivik je trestne zodpovedný a jeho činmi sa bude zaoberať súd.



16. apríla 2012 - Pravicový fanatik Anders Behring Breivik na súdnom procese, ktorý začal v Osle priznal, že vlani v júli zabil 77 ľudí. Poprel však vinu v prípade obvinení z terorizmu a úkladných vrážd s tvrdením, že konal v sebaobrane.



17. apríla 2012 - Právnici všetkých strán zúčastnených na procese s nórskym masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom požiadali o odvolanie jedného z prísediacich súdu pre zaujatosť. Verejne totiž uviedol, že Breivik si za masakru z júla minulého roka zaslúži trest smrti. Prokuratúra, obhajoba a právni zástupcovia obetí sa zhodli na tom, že Thomas Indrebö nemôže ostať v päťčlennom súdnom senáte po priznaní, že takto komentoval článok nórskych novín deň po útokoch Breivika, ktorý zabil 77 ľudí. Nórsko nemá trest smrti.

Obžalovaný nórsky atentátnik Anders Behring Breivik plače v súdnej sieni počas premietania jeho vlastného propagandistického videa na súdnom procese na súde v Oslo.
Foto: TASR/AP


25. apríla 2012 - Nórsky masový vrah Anders Breivik pred súdom v Osle vyhlásil, že psychiatrický posudok, podľa ktorého je duševne chorý, bol založený na "zlomyseľných výmysloch" a ich cieľom bolo predstaviť ho ako nerozumného a neinteligentného jedinca.


26. apríla 2012 - Desaťtisíce ľudí sa zišli v nórskej metropole Oslo, aby spevom piesne protestovali proti atentátnikovi Andersovi Breivikovi. Ďalšie tisíce sa k nim pripojili v mestách po celom Nórsku. Napriek mrholeniu sa v blízkosti budovy súdu, kde prebieha proces s Breivikom, zhromaždilo asi 40.000 ľudí, aby podporili myšlienky ľudskej spolupatričnosti a multikulturalismu. Účastníci protestu sa pochytali za ruky a spoločne zaspievali v Nórsku populárnu detskú pieseň "Deti dúhy", nórsku verziu skladby amerického folkového speváka Petea Seegera "My Rainbow Race". V speve ich viedol nórsky interpret piesne Lillebjörn Nilsen, ktorý demonštrantom odovzdal pozdravy od 93-ročného Seegera. Breivik počas procesu túto skladbu s pohŕdaním označil za prostriedok vymývania mozgov a speváka Nilsena za marxistu infiltrovaného do kultúry.



3. mája 2012 - V procese s nórskym pravicovým radikálom a masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom vypovedal na súde v Osle prvý svedok masakry na ostrove Utöya. Prvým svedkom bol príslušník bezpečnostnej služby Simen Bränden Mortensen, ktorý za policajta preoblečeného Breivika nechal prejsť na trajekte na ostrov.



14. júna 2012 - Proces s nórskym masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom sa dostal do rozhodujúcej fázy. V nej sa rozhodne, či bol páchateľ v čase činu príčetný alebo či nemôže za ne niesť trestnú zodpovednosť.



18. júna 2012 - Psychiater, ktorý dospel k záveru, že ultrapravicový masový vrah Anders Behring Breivik bol v čase činu príčetný, začal o svojej diagnóze pochybovať, keď ho sledoval v začiatkoch procesu. "Pomyslel som si, ako je možné, že sleduje celý proces a neukáže žiadnu známku emócií. Mohol by trpieť psychózou?" vypovedal pred súdom psychiater Terje Torrissen. Aby sa zbavil pochybností, požiadal o ďalšie stretnutie s Breivikom počas jeho procesu. Žiadosť psychiatra, ktorý nebol až do tohto dňa verejne známy, vyústila do jeho 20-minútového rozhovoru s Breivikom, ktorý ho presvedčil, že jeho pôvodný záver bol správny. Breivik bol v právnom zmysle príčetný, povedal Torrissen. Breivik sa k vraždám priznal. Tvrdí, že zabil politických aktivistov, ktorí podporovali "kultúrny marxizmus" a moslimskú imigráciu.



21. júna 2012 - Prokuratúra v procese s nórskym masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom vyhlásila, že existujú dostatočné pochybnosti o jeho príčetnosti a mal by byť umiestnený v uzavretom psychiatrickom zariadení namiesto väzenia. Vo svojej záverečnej reči obžaloba uviedla, že nie je možné vylúčiť, že Nór bol psychotický, keď zabil 22. júla 77 ľudí. Prokurátor Svein Holden konštatoval: "Vyžadujeme, aby bol presunutý do povinnej psychiatrickej starostlivosti." Breivika v právnom zmysle slova označil za nepríčetného. Breivik sa k vraždám priznal. Tvrdí, že zabil politických aktivistov, ktorí podporovali "kultúrny marxizmus" a moslimskú imigráciu.



21. júna 2012 - Obhajcovia Andersa Behringa Breivika v záverečnej reči na súdnom procese vykresľovali tohto nórskeho masového vraha ako politického militanta motivovaného extrémne pravicovou ideológiou. Odmietli tak verziu, že zabitie 77 ľudí bolo činom nepríčetného šialenca. Obžalovaný dopredu vyhlásil, že ak ho vyhlásia za nepríčetného, podá odvolanie.



22. júna 2012 - Na súde v Osle sa záverečným vyhlásením obžalovaného skončil proces s masovým vrahom Andersom Behringom Breivikom. Breivik požiadal súd, aby bol zbavený obžaloby z teroristických činov a povedal, že zmasakrovanie 77 ľudí vlani v júli bolo nevyhnutné, aby sa Nórsko zachránilo pred "multikulturálnym peklom". Keď Breivik prečítal svoje vopred pripravené vyhlásenie, sudca vyhlásil súdny proces v Osle za skončený. Rozsudok vyhlásia 24. augusta.

Anders Behring Breivik
Foto: TASR/AP