Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 29. máj 2024Meniny má Vilma
< sekcia Zahraničie

Dohoda o 4 tzv. bezpečnostných zónach v Sýrii začne platiť v sobotu

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Počas druhého dňa mierových rokovaní v kazašskej Astane to dnes oznámil šéf ruskej delegácie Alexander Lavrentiev.

Bejrút 4. mája (TASR) - Dohoda o vytvorení štyroch tzv. bezpečnostných zón v Sýrii začne platiť v sobotu, pričom Rusko spraví všetko pre to, aby nad týmito oblasťami nemohli lietať vojenské lietadlá. Počas druhého dňa mierových rokovaní v kazašskej Astane to dnes oznámil šéf ruskej delegácie Alexander Lavrentiev.

Lavrentiev ďalej spresnil, že sýrska vláda bude túto dohodu dodržiavať v prípade, že útoky v zmienených oblastiach nebudú vykonávať ani povstalci. Dodal, že Turecko, Irán a Rusko sa tiež zhodli na možnom odobrení prístupu do týchto zón pre medzinárodných pozorovateľov v prípade, ak v tejto veci dôjde k "jednomyseľnému konsenzu" aj s ostatnými účastníkmi rokovaní.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že do bezpečnostných zón bude spadať celá sýrska provincia Idlib a tiež časti provincií Aleppo, Lázikíja, Homs, Hamá, Damask, Dará a Kunajtra. Dodalo, že v súlade s dohodou bude v týchto oblastiach zakázané používanie akýchkoľvek zbraní a povolený bude prístup humanitárnej pomoci.

Turecko, Rusko a Irán podpísali dnes memorandum o vytvorení štyroch tzv. bezpečnostných zón v Sýrii s cieľom zmierniť tamojšiu humanitárnu krízu. Druhý deň mierových rokovaní sa však skončil tiež nevôľou niektorých predstaviteľov sýrskej opozície, ktorí na protest odišli z rokovacej miestnosti.

Delegácia sýrskej opozície totiž protestovala proti Iránskej účasti na týchto rokovaniach, pričom Teherán obvinila z toho, že v konflikte bojuje na strane, ktorá zabila už dovedna okolo 400.000 ľudí. Zástupcovia sýrskej ozbrojenej opozície sa pritom len dnes vrátili na rokovania v Astane, z ktorých sa ešte v stredu stiahli pre údajné porušovanie prímeria zo strany sýrskej vlády.

Na diskusiách v Astane sa zúčastnili predstavitelia Iránu, Ruska a Turecka, teda krajín garantujúcich dodržiavanie dohody o zastavení paľby v Sýrii, a tiež osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Staffan De Mistura. Svojich zástupcov na rokovania vyslali aj Jordánsko, USA a sýrska vláda.

Kazašsky minister zahraničných vecí Kajrat Abdrachmanov podľa agentúry Reuters uviedol, že ďalšie kolo mierových rokovaní v Astane sa uskutoční v polovici júna.

Sýrska opozícia má obavy, požaduje garancie


Sýrska opozícia vyjadrila dnes určité pochybnosti ohľadne dohody o vytvorení bezpečnostných zón, ktorú počas mierových rokovaní v kazašskej metropole Astana dosiahli Rusko s Tureckom a Iránom. Povstalci protestujú aj voči úlohe Iránu ako garanta tohto dokumentu, informovala agentúra AP.

Hovorca opozičnej delegácie na rokovaniach Usáma abú Zajd uviedol, že vytvorenie takýchto zón "vyvoláva množstvo otázok". Moskva, ktorá je hlavným spojencom sýrskej vlády, totiž podľa jeho slov stále nemá odpoveď, ako bude postupovať v prípade, že dôjde k porušeniam tejto dohody zo strany Damasku. Usáma abú Zajd zároveň povedal, že povstalci odmietajú, aby v mierovom procese zohrával akúkoľvek úlohu Irán. Túto prevažne šiitskú krajinu totiž sýrska opozícia obviňuje z podnecovania sektárskej povahy sýrskeho konfliktu, ktorý prebieha už siedmy rok.

Opozícia tiež vyhlásila, že akékoľvek prímerie sa musí týkať celého územia Sýrie, a vyzvala na prepustenie všetkých väzňov, približuje agentúra DPA. Požadovala zároveň garanciu toho, že humanitárna pomoc sa dostane k civilistom.

USA to vnímajú s opatrnosťou


Spojené štáty podporujú každé úsilie, ktoré môže skutočne prispieť k mieru v Sýrii a obmedziť tamojšie násilie, vnímajú však s opatrnosťou vyhliadky na úspech dohody Ruska, Turecka a Iránu o tzv. bezpečnostných zónach v tejto krajine.

"Vzhľadom na neúspechy minulých dohôd máme dôvody na opatrnosť," uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Heather Nauertová. Washington podľa nej snahy Ruska a Turecka oceňuje, má však svoje pochybnosti. Okrem iného sa týkajú úlohy Iránu ako "ručiteľa" dohody.