Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hagia Sofia - pôvodný kresťanský chrám a neskôr islamská mešita - často vzbudzuje napätie medzi kresťanmi a moslimami ohľadom islamských aktivít, ktoré sa tam konajú.
Autor TASR
Ankara 25. marca (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu počas televízneho rozhovoru naznačil možnosť premenovania istanbulského múzea Hagia Sofia na mešitu.
Na otázku, či by vstupné do tejto ikonickej stavby mesta mohlo byť zrušené, turecký líder odpovedal: "Nie je to nemožné, avšak nie pod názvom múzeum, ale mešita Hagia Sofia."
Erdogan, ktorý je bývalým starostom Istanbulu, vedie kampaň na získanie hlasov pre svoju Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) pred blížiacimi sa voľbami do miestnych zastupiteľstiev.
Hagia Sofia - pôvodný kresťanský chrám a neskôr islamská mešita - často vzbudzuje napätie medzi kresťanmi a moslimami ohľadom islamských aktivít, ktoré sa tam konajú, vrátane čítania veršov z Koránu alebo spoločných modlitieb.
Sekulárny štatút Hagie Sofie umožňuje stúpencom všetkých vierovyznaní v jej priestoroch meditovať, rozjímať či jednoducho obdivovať architektúru stavby, pripomína agentúra AFP.
Výzvy, aby Hagia Sofia slúžila opäť ako mešita, však vyvolávajú hnev kresťanov a zvýšili napätie medzi Tureckom a Gréckom - historickými nepriateľmi a členskými štátmi NATO.
Erdogan danú problematiku nadhodil znova po masakri, ktorý sa odohral 15. marca v dvoch novozélandských mešitách, kde zahynulo 50 ľudí. Prezident odsúdil pasáž v "manifeste" strelca, kde píše, že Hagia Sofia bude "zbavená minaretov".
Hagiu Sofiu postavili pôvodne ako kostol v 6. storočí počas existencie kresťanskej Byzantskej ríše ako stredobod jej vtedajšej metropoly Konštantínopol, dnešného Istanbulu.
Takmer okamžite po dobytí Konštantínopolu osmanskými Turkami islamského vierovyznania v roku 1453 bola budova pretvorená na mešitu. Sekulárnym múzeom sa stala až v 30. rokoch 20. storočia vďaka kľúčovej reforme Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa modernej Tureckej republiky.
Od nástupu AKP k moci sa kritici a zástancovia sekularizmu obávajú, že vláda uplatňuje skrytú agendu na opätovné pretvorenie Hagie Sofie na mešitu. Najvyšší turecký súd však vlani v septembri odmietol požiadavky istého združenia, aby bola Hagia Sofia sprístupnená pre moslimské modlitby.
Táto lokalita Svetového dedičstva UNESCO priláka ročne milióny návštevníkov.
Na otázku, či by vstupné do tejto ikonickej stavby mesta mohlo byť zrušené, turecký líder odpovedal: "Nie je to nemožné, avšak nie pod názvom múzeum, ale mešita Hagia Sofia."
Erdogan, ktorý je bývalým starostom Istanbulu, vedie kampaň na získanie hlasov pre svoju Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) pred blížiacimi sa voľbami do miestnych zastupiteľstiev.
Hagia Sofia - pôvodný kresťanský chrám a neskôr islamská mešita - často vzbudzuje napätie medzi kresťanmi a moslimami ohľadom islamských aktivít, ktoré sa tam konajú, vrátane čítania veršov z Koránu alebo spoločných modlitieb.
Sekulárny štatút Hagie Sofie umožňuje stúpencom všetkých vierovyznaní v jej priestoroch meditovať, rozjímať či jednoducho obdivovať architektúru stavby, pripomína agentúra AFP.
Výzvy, aby Hagia Sofia slúžila opäť ako mešita, však vyvolávajú hnev kresťanov a zvýšili napätie medzi Tureckom a Gréckom - historickými nepriateľmi a členskými štátmi NATO.
Erdogan danú problematiku nadhodil znova po masakri, ktorý sa odohral 15. marca v dvoch novozélandských mešitách, kde zahynulo 50 ľudí. Prezident odsúdil pasáž v "manifeste" strelca, kde píše, že Hagia Sofia bude "zbavená minaretov".
Hagiu Sofiu postavili pôvodne ako kostol v 6. storočí počas existencie kresťanskej Byzantskej ríše ako stredobod jej vtedajšej metropoly Konštantínopol, dnešného Istanbulu.
Takmer okamžite po dobytí Konštantínopolu osmanskými Turkami islamského vierovyznania v roku 1453 bola budova pretvorená na mešitu. Sekulárnym múzeom sa stala až v 30. rokoch 20. storočia vďaka kľúčovej reforme Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa modernej Tureckej republiky.
Od nástupu AKP k moci sa kritici a zástancovia sekularizmu obávajú, že vláda uplatňuje skrytú agendu na opätovné pretvorenie Hagie Sofie na mešitu. Najvyšší turecký súd však vlani v septembri odmietol požiadavky istého združenia, aby bola Hagia Sofia sprístupnená pre moslimské modlitby.
Táto lokalita Svetového dedičstva UNESCO priláka ročne milióny návštevníkov.
