Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 1. jún 2024Meniny má Žaneta
< sekcia Zahraničie

Erdogan pripustil znovuotvorenie hraníc medzi Tureckom a Arménskom

Recep Tayyip Erdogan, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Napriek tomu, že Arménsko a Turecko spolu susedia, neudržiavajú vzájomné diplomatické vzťahy a hranice medzi nimi sú od roku 1993 uzatvorené.

Ankara 23. februára (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu pripustil možnosť znovuotvorenia turecko-arménskych hraníc a obnovenie diplomatických vzťahov s Arménskom, ak Jerevan preukáže svoju odhodlanosť pri procese normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

"Vieme, že Arménsko má nejaké konkrétne očakávania ako otvorenie hraníc a obnovenie diplomatických vzťahov. Ak sa Arménsko môže zaviazať k pokračovaniu procesu, ktorý začal osobitnými vyslancami, tak zatvorené dvere určite neostanú zatvorené," uviedol Erdogan počas letu z návštevy afrického Senegalu.

Minulý mesiac sa v Moskve uskutočnili rokovania osobitných vyslancov Turecka a Arménska, ktorých cieľom je normalizácia historicky napätých diplomatických vzťahov medzi krajinami. Obe strany zhodnotili moskovské rokovania ako "pozitívne a konštruktívne". Druhé kolo rokovaní o normalizácii vzťahov sa uskutoční vo štvrtok vo Viedni.

Napriek tomu, že Arménsko a Turecko spolu susedia, neudržiavajú vzájomné diplomatické vzťahy a hranice medzi nimi sú od roku 1993 uzatvorené.

V roku 2009 v Zürichu podpísali Arménsko a Turecko dokumenty, na základe ktorých malo dôjsť k obnoveniu diplomatických vzťahov. Tieto dohody však žiadna zo strán napokon neratifikovala a Arménsko ich v roku 2018 vyhlásilo za anulované.

Vzťahy medzi krajinami komplikuje viacero okolností, ktoré súvisia napríklad s tým, že Turecko v dlhodobom arménsko-azerbajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach podporuje pozíciu Baku. Ankara a Jerevan majú tiež odlišné pohľady na udalosti, počas ktorých zahynulo v období prvej svetovej vojny v Osmanskej ríši približne 1,5 milióna Arménov. Historici tieto udalosti často označujú za genocídu, čo však Turecko odmieta.