Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 2. jún 2024Meniny má Xénia, Oxana
< sekcia Zahraničie

EÚ nechystá masívnu finančnú pomoc pre Ukrajinu, tvrdí José M. Barroso

Žena predáva vlajky EÚ a Ukrajiny na ulici, ktorá vedie na Námestie nezávislosti v Kyjeve v pondelok 3. februára 2014. Foto: TASR/AP

Brusel sľúbil Ukrajine pôžičku 610 miliónov eur v prípade dohody s MMF a odhadol na 19 miliárd eur súhrn všetkých pôžičiek a darov, ktoré by Kyjev mohol čerpať po podpise asociačnej dohody s úniou.

Brusel 5. januára (TASR) - Európska únia poprela medializované správy, že spolu s USA pripravuje masívny plán finančnej pomoci pre Ukrajinu.

Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso pripustil, že EÚ uvažuje o spôsobe ako pomôcť Ukrajine prekonať vážnu hospodársku krízu, ale ubezpečil, že Brusel nemá v úmysle otvárať peňaženku, aby presvedčil Ukrajinu k užšej integrácii.

"Nebudeme sa pretekať v ponukách, kto dá viac, aby sme sa pokúsili presvedčiť Ukrajinu k podpisu asociačnej dohody," citovala agentúra Reuters Barrosove slová.

Po tom, ako vlani v novembri ukrajinská vláda zmrazila podpis asociačnej dohody a dohody a o voľnom obchode s EÚ, Rusko poskytlo Kyjevu pôžičku vo výške 15 miliárd dolárov a 30-percentné zníženie cien zemného plynu. Podľa Barrosa si EÚ v tejto súvislosti neželá vstupovať do akéhosi dražobného procesu s Ruskom.

Americký denník Wall Street Journal v pondelok s odvolaním sa na hovorkyňu šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej uviedol, že EÚ a Spojené štáty plánujú vytvoriť program výraznej finančnej pomoci pre Ukrajinu, ak Kyjev pristúpi na ekonomické reformy pod dohľadom Medzinárodného menového fondu (MMF).

Americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok večer uviedlo, že začalo predbežnú fázu konzultácií s EÚ a ďalšími partnermi v súvislosti s pomocou, ktorú by Ukrajina mohla potrebovať v prípade vytvorenia novej, úradníckej vlády.

Agentúra Reuters dnes informovala, že viacero diplomatov EÚ pod podmienkou zachovania anonymity uviedlo, že Brusel sa nechystá vyčleniť dodatočnú finančnú pomoc, okrem tej, ktorá je dohodnutá v prípade podpisu asociačnej zmluvy Ukrajiny s EÚ.

Brusel sľúbil Ukrajine pôžičku vo výške 610 miliónov eur v prípade dohody s MMF a odhadol na 19 miliárd eur súhrn všetkých pôžičiek a darov, ktoré by Kyjev mohol čerpať po podpise asociačnej dohody s úniou. Podľa nemenovaných diplomatov EÚ, táto ponuka stále platí.

Barroso priznal, že Európska komisia spolu so svojimi partnermi skúma možnosti "urobiť trochu viac" v snahe pomôcť Ukrajine dostať sa zo slepej uličky, avšak v takomto prípade by išlo iba o krátkodobú podporu.

"Sme proti myšlienke, že musíme platiť za to, aby nejaká krajina podpísala dohodu o pridružení. Naša najlepšia ponuka pre Ukrajinu je samotná asociačná dohoda. Ponúkame Ukrajine prístup na najväčší trh na svete, ktorým je vnútorný trh Európskej únie," zhodnotil situáciu Barroso.


Viceprezident USA Biden v telefonáte vyzval prezidenta Ukrajiny na ústupky

Americký viceprezident Joe Biden
Foto: TASR/AP
Americký viceprezident Joe Biden v telefonickom rozhovore vyzval dnes ukrajinského prezident Viktora Janukovyča, aby prijal medzinárodnú pomoc pre Ukrajinu a uskutočnil okamžité kroky na vyriešenie politickej krízy vo svojej krajine.

Ako uvádza vyhlásenie Bieleho domu, Biden apeloval na Janukovyča, aby stiahol z ulíc jednotky poriadkovej polície, prepustil všetkých zadržiavaných demonštrantov a zabezpečil potrestanie osôb zodpovedných za útoky na novinárov a demonštrantov. Biden podľa komuniké Bieleho domu, ktoré citovala agentúra AP, konštatoval, že len zintenzívnenie dialógu a prijatie ústupkov môže viesť k vytvoreniu novej vlády schopnej si získať dôveru ukrajinského ľudu.

Viceprezident USA uskutočnil už štvrtý telefonát s prezidentom Ukrajiny v tomto roku, pripomína AP.

Politická kríza sprevádzaná masovými protestmi sa na Ukrajine začala už vlani 21. novembra, keď vláda pozastavila prípravy na euroitegráciu. Násilnosti sa vystupňovali 19. januára, keď došlo k prudkým stretom medzi bezpečnostnými zložkami a radikálnymi demonštrantami, ktoré si doteraz vyžiadali podľa oficiálnych zdrojov najmenej štyri obete. Opozícia žiadala demisiu vlády a pokračovanie v integrácii do európskych štruktúr. Pod tlakom patovej situácie 28. januára premiér Mykola Azarov podal demisiu, pričom jeho vláda zostane vo funkciách až do vymenovania nového kabinetu. Vedením vlády je poverený doterajší vicepremiér Sergej Arbuzov.