O nových funkciách v europarlamente bude v utorok 1. júla hlasovať aj 13 slovenských europoslancov.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 30. júna (TASR) - Prvou úlohou 751 poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí sa do zákonodarného zboru EÚ dostali vďaka eurovoľbám z 22. až 25. mája, bude zvoliť si svojho predsedu, 14 podpredsedov, kvestorov a tiež šéfov a zloženie parlamentných výborov.
Voľbám v Štrasburgu bude predsedať a plenárnu schôdzu EP povedie jeho dočasný predseda Gianni Pittella.
O nových funkciách v europarlamente bude v utorok 1. júla hlasovať aj 13 slovenských europoslancov. Hlasy desiatich z nich (štyria za frakciu socialistov a šiesti za ľudovcov) pôjdu na podporu kandidatúry doterajšieho predsedu EP Martina Schulza.
Martin Schultz opäť kandiduje
Schulz sa opätovne uchádza o túto funkciu, na čele skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D). Vďaka dohode o politickej rotácii na tomto poste bude mať aj podporu Európskej ľudovej strany (EĽS), čo znamená dostatok hlasov pre získanie funkcie.
Kandidát európskych ľudovcov po dva a pol roku (január 2017) nahradí Schulza a bude predsedať EP až do ďalších európskych volieb v roku 2019.
Schulz nie je jediným kandidátom na post predsedu EP. Jeho najväčším vyzývateľom je britský europoslanec Sajjad Karim z momentálne tretej najsilnejšej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR). O dôveru europoslancov sa bude uchádzať aj španielsky kandidát Pablo Iglesias zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice (GUE) a rakúska poslankyňa Ulrike Lunaceková z frakcie Zelených.
Tajné hlasovanie
Hlasovanie o predsedovi EP je tajné, na voľby dozerá osem overovateľov. Ak sa ani po troch kolách nepodarí jednému z kandidátov získať absolútnu väčšinu hlasov, do štvrtého kola postupujú už iba dvaja kandidáti z najväčším počtom hlasov z tretieho kola. Z nich vyhráva ten, ktorý má jednoduchú väčšina hlasov. Ak by počet hlasov bol identický, predsedom EP sa stane ten starší z nich.
Zvolení kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov. Vo výboroch môže byť od 24 do 76 poslancov. Výbory fungujú podľa politického zastúpenia v EP, majú vlastného predsedu a sekretariát.
EP začína svoj nový päťročný mandát v rovnakom zložení, čiže so siedmymi politickými skupinami. Antieurópanom v EP na čele s francúzskou političkou Marine Le Penovou a holandským politikom Geertom Wildersom sa nepodarilo zostaviť vlastnú frakciu, nakoľko sa dohodli iba s poslancami zo šiestich členských krajín a pre vytvorenie skupiny, potrebujú členov aspoň zo siedmych štátov.
Okrem volieb do vlastných štruktúr, na prvej plenárnej schôdzi EP sa uskutoční bilancia gréckeho predsedníctva v EÚ, ktoré dnes končí a taliansky premiér Matteo Renzi europoslancom pripomenie priority nastupujúceho polročného talianskeho predsedníctva v EÚ.
Voľbám v Štrasburgu bude predsedať a plenárnu schôdzu EP povedie jeho dočasný predseda Gianni Pittella.
O nových funkciách v europarlamente bude v utorok 1. júla hlasovať aj 13 slovenských europoslancov. Hlasy desiatich z nich (štyria za frakciu socialistov a šiesti za ľudovcov) pôjdu na podporu kandidatúry doterajšieho predsedu EP Martina Schulza.
Martin Schultz opäť kandiduje
Schulz sa opätovne uchádza o túto funkciu, na čele skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D). Vďaka dohode o politickej rotácii na tomto poste bude mať aj podporu Európskej ľudovej strany (EĽS), čo znamená dostatok hlasov pre získanie funkcie.
Kandidát európskych ľudovcov po dva a pol roku (január 2017) nahradí Schulza a bude predsedať EP až do ďalších európskych volieb v roku 2019.
Schulz nie je jediným kandidátom na post predsedu EP. Jeho najväčším vyzývateľom je britský europoslanec Sajjad Karim z momentálne tretej najsilnejšej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR). O dôveru europoslancov sa bude uchádzať aj španielsky kandidát Pablo Iglesias zo skupiny Európskej zjednotenej ľavice (GUE) a rakúska poslankyňa Ulrike Lunaceková z frakcie Zelených.
Tajné hlasovanie
Hlasovanie o predsedovi EP je tajné, na voľby dozerá osem overovateľov. Ak sa ani po troch kolách nepodarí jednému z kandidátov získať absolútnu väčšinu hlasov, do štvrtého kola postupujú už iba dvaja kandidáti z najväčším počtom hlasov z tretieho kola. Z nich vyhráva ten, ktorý má jednoduchú väčšina hlasov. Ak by počet hlasov bol identický, predsedom EP sa stane ten starší z nich.
Zvolení kvestori zodpovedajú za administratívne a finančné záležitosti, ktoré sa priamo týkajú poslancov. Vo výboroch môže byť od 24 do 76 poslancov. Výbory fungujú podľa politického zastúpenia v EP, majú vlastného predsedu a sekretariát.
EP začína svoj nový päťročný mandát v rovnakom zložení, čiže so siedmymi politickými skupinami. Antieurópanom v EP na čele s francúzskou političkou Marine Le Penovou a holandským politikom Geertom Wildersom sa nepodarilo zostaviť vlastnú frakciu, nakoľko sa dohodli iba s poslancami zo šiestich členských krajín a pre vytvorenie skupiny, potrebujú členov aspoň zo siedmych štátov.
Okrem volieb do vlastných štruktúr, na prvej plenárnej schôdzi EP sa uskutoční bilancia gréckeho predsedníctva v EÚ, ktoré dnes končí a taliansky premiér Matteo Renzi europoslancom pripomenie priority nastupujúceho polročného talianskeho predsedníctva v EÚ.