Za uznesenie, ktoré sa týka súčasnej krízy biodiverzity v Európe a vo svete, sa vyslovilo 515 poslancov, 90 hlasovalo proti a 86 sa zdržalo hlasovania.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 9. júna (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali v utorok v Štrasburgu uznesenie a názvom "Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: prinavrátenie prírody do našich životov".
Za uznesenie, ktoré sa týka súčasnej krízy biodiverzity v Európe a vo svete, sa vyslovilo 515 poslancov, 90 hlasovalo proti a 86 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci upozornili, že príroda globálne upadá bezprecedentným tempom, pričom až milión z odhadovaných ôsmich miliónov živočíšnych druhov na svete je ohrozený vyhynutím. Privítali preto stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je do roku 2050 zabezpečiť obnovu svetových ekosystémov, ich odolnosť a adekvátnu ochranu. Na podporu tejto ambície zákonodarcovia požadujú zákon o biodiverzite podobný zákonu EÚ o klíme.
Členovia EP vyjadrili ľútosť, že Únia nedosiahla svoje ciele v oblasti biodiverzity do roku 2020, a tvrdia, že nová stratégia musí zodpovedne riešiť všetkých päť hlavných faktorov zmeny:
-- zmeny vo využívaní pôdy a mora;
-- priame využívanie organizmov;
-- klimatické zmeny;
-- znečistenie;
-- invázne nepôvodné druhy.
Poslanci trvajú na tom, že na opatrenia v oblasti biodiverzity v Európe musí byť mobilizovaných 20 miliárd eur ročne.
Okrem toho poslanci EP požadujú "parížsku dohodu" o biodiverzite už na nadchádzajúcej klimatickej konferencii OSN v októbri 2021, ktorá má stanoviť globálne priority biodiverzity do roku 2030 a na ďalšie obdobia.
EÚ má najväčšiu sieť chránených území na svete, europoslanci sa však domnievajú, že je nevyhnutný plán obnovy prírody v Únii. Zopakovali svoju výzvu, aby do roku 2030 bolo chránených najmenej 30 percent pevniny a mora v EÚ a najmenej tretine týchto oblastí – vrátane všetkých zostávajúcich pralesov v EÚ – by mala byť poskytnutá ešte prísnejšia ochrana než doteraz. Národné ciele by mali brať do úvahy rozdiely v geografickej veľkosti a podiele prírodných oblastí.
Poslanci odkázali, že do roku 2030 sa nesmie zhoršiť trend v ochrane a priaznivý stav ochrany všetkých chránených druhov a biotopov. Malo by to dosiahnuť najmenej 30 percent druhov a biotopov, ktoré v súčasnosti nemajú priaznivý stav ochrany. Podľa poslancov musí byť Európska únia na čele úsilia zameraného na ukončenie obchodovania s ohrozenými druhmi zvierat a ich časťami.
Europarlament podporil aj zriadenie Európskej platformy pre ekologizáciu miest spolu so záväznými cieľmi v oblasti mestskej biodiverzity, ako je minimálny podiel zelených striech na nových budovách a zákaz používania chemických pesticídov.
Poslanci vyjadrili nesúhlas s opätovnou autorizáciou glyfosátu na trhu EÚ po 31. decembri 2022. Zopakovali výzvu na urýchlenú revíziu Iniciatívy EÚ pre opeľovače, ktorá by zahrňovala ambiciózny rámec monitorovania opeľovačov v celej Únii s jasnými cieľmi a ukazovateľmi na zastavenie úbytku populácie opeľovačov. Zdôraznili, že na zníženie používania pesticídov poľnohospodári potrebujú ekologicky bezpečné riešenia na ochranu pestovaných plodín.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Za uznesenie, ktoré sa týka súčasnej krízy biodiverzity v Európe a vo svete, sa vyslovilo 515 poslancov, 90 hlasovalo proti a 86 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci upozornili, že príroda globálne upadá bezprecedentným tempom, pričom až milión z odhadovaných ôsmich miliónov živočíšnych druhov na svete je ohrozený vyhynutím. Privítali preto stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je do roku 2050 zabezpečiť obnovu svetových ekosystémov, ich odolnosť a adekvátnu ochranu. Na podporu tejto ambície zákonodarcovia požadujú zákon o biodiverzite podobný zákonu EÚ o klíme.
Členovia EP vyjadrili ľútosť, že Únia nedosiahla svoje ciele v oblasti biodiverzity do roku 2020, a tvrdia, že nová stratégia musí zodpovedne riešiť všetkých päť hlavných faktorov zmeny:
-- zmeny vo využívaní pôdy a mora;
-- priame využívanie organizmov;
-- klimatické zmeny;
-- znečistenie;
-- invázne nepôvodné druhy.
Poslanci trvajú na tom, že na opatrenia v oblasti biodiverzity v Európe musí byť mobilizovaných 20 miliárd eur ročne.
Okrem toho poslanci EP požadujú "parížsku dohodu" o biodiverzite už na nadchádzajúcej klimatickej konferencii OSN v októbri 2021, ktorá má stanoviť globálne priority biodiverzity do roku 2030 a na ďalšie obdobia.
EÚ má najväčšiu sieť chránených území na svete, europoslanci sa však domnievajú, že je nevyhnutný plán obnovy prírody v Únii. Zopakovali svoju výzvu, aby do roku 2030 bolo chránených najmenej 30 percent pevniny a mora v EÚ a najmenej tretine týchto oblastí – vrátane všetkých zostávajúcich pralesov v EÚ – by mala byť poskytnutá ešte prísnejšia ochrana než doteraz. Národné ciele by mali brať do úvahy rozdiely v geografickej veľkosti a podiele prírodných oblastí.
Poslanci odkázali, že do roku 2030 sa nesmie zhoršiť trend v ochrane a priaznivý stav ochrany všetkých chránených druhov a biotopov. Malo by to dosiahnuť najmenej 30 percent druhov a biotopov, ktoré v súčasnosti nemajú priaznivý stav ochrany. Podľa poslancov musí byť Európska únia na čele úsilia zameraného na ukončenie obchodovania s ohrozenými druhmi zvierat a ich časťami.
Europarlament podporil aj zriadenie Európskej platformy pre ekologizáciu miest spolu so záväznými cieľmi v oblasti mestskej biodiverzity, ako je minimálny podiel zelených striech na nových budovách a zákaz používania chemických pesticídov.
Poslanci vyjadrili nesúhlas s opätovnou autorizáciou glyfosátu na trhu EÚ po 31. decembri 2022. Zopakovali výzvu na urýchlenú revíziu Iniciatívy EÚ pre opeľovače, ktorá by zahrňovala ambiciózny rámec monitorovania opeľovačov v celej Únii s jasnými cieľmi a ukazovateľmi na zastavenie úbytku populácie opeľovačov. Zdôraznili, že na zníženie používania pesticídov poľnohospodári potrebujú ekologicky bezpečné riešenia na ochranu pestovaných plodín.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)