Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Zahraničie

Europoslanci požadujú globálne trestanie korupcie

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Podľa uznesenia Európskeho parlamentu by sa taktiež malo prijať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní sankcií v rámci Magnitského zákona EÚ.

Brusel/Štrasburg 8. júla (TASR) – Poslanci Európskeho parlamentu prijali vo štvrtok uznesenie, v ktorom vítajú Globálny sankčný režim Európskej únie v oblasti ľudských práv, tzv. Magnitského zákon EÚ, a požiadali, aby sa korupcia považovala za trestný čin.

Podľa uznesenia, za ktoré zahlasovalo 584 poslancov, 73 bolo proti a 33 sa zdržalo hlasovania, má korupcia ničivý vplyv na stav ľudských práv a často narúša fungovanie a legitimitu inštitúcií a právny štát ako taký.

Na rozdiel od podobných systémov na celom svete, ako je napríklad americký globálny Magnitského zákon, súčasný Globálny sankčný režim EÚ v oblasti ľudských práv (GHRSR), ktorý bol prijatý v decembri 2020, neoznačuje korupciu v súvislosti s porušovaním ľudských práv ako trestný čin, na ktorý možmo reagovať reštriktívnymi opatreniami.

Parlament chce tento stav zmeniť a naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý rozšíri pôsobnosť GHRSR aj na trestné činy korupcie.

Europoslanci sa vyslovili za to, aby mali možnosť označovať prípady závažného porušovania ľudských práv s cieľom zvýšiť legitimitu sankčného režimu EÚ, a žiadajú v tomto smere inkluzívny proces, ktorý uľahčí poskytovanie podnetov od občianskej spoločnosti.

Podľa uznesenia Európskeho parlamentu by sa taktiež malo prijať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní sankcií v rámci Magnitského zákona EÚ, pretože by to pomohlo účinnejšej implementácii tohto režimu.

Zákonodarcovia v uznesení odsúdili akékoľvek protisankcie uvalené na Európsku úniu, jej inštitúcie a poslancov europarlamentu, orgány alebo občanov, a to iba za ich konanie v oblasti ochrany ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu.

Podľa uznesenia je cieľom takýchto protisankcií odradiť EÚ od obrany ľudských práv. Uznesenie spresňuje, že reakcia Európskej únie na takéto odvetné opatrenia tretích krajín musí byť rýchla a koordinovaná. Podľa europoslancov dvojstranné dohody s týmito krajinami nesmú narušiť sankčný rámec EÚ a všeobecne dôveryhodnosť Európskej únii v zahraničnej politike.

Predseda Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, nemecký europoslanec David McAllister, v tejto súvislosti vyhlásil, že Globálny režim sankcií EÚ v oblasti ľudských práv predstavuje priamy a hmatateľný spôsob, ako reagovať na závažné porušenia ľudských práv a vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za ich zneužívanie.

„Musí sa stať základným prvkom širšej stratégie EÚ v oblasti ľudských práv a základnou súčasťou nášho súboru nástrojov vonkajšej politiky. Vítam rýchle zavedenie nového nástroja a dúfam, že podporí ciele spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ," uviedol McAllister.