Štrasburg/Brusel 16. januára (TASR) – Nového predsedu Európskeho parlamentu (EP) si v utorok v tajnom hlasovaní zvolia europoslanci počas prvého tohtoročného plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. O post sa uchádza sedem kandidátov. Favoritom je kandidát najväčšej Európskej ľudovej strany (EĽS) Antonio Tajani.

Volebný deň sa začne o deviatej ráno krátkymi vystúpeniami jednotlivých kandidátov, ktorí predstavia svoje priority. Nasledovať bude samotná voľba. Plenárne zasadnutie bude až do zvolenia nového predsedu EP viesť odchádzajúci šéf europarlamentu Martin Schulz.

Zvíťazí kandidát, ktorý v tajnom hlasovaní získa nadpolovičnú väčšinu všetkých platných hlasov europoslancov. Ak sa to nepodarí ani jednému kandidátovi v prvom kole, voľba sa zopakuje. Ak ani z druhého, prípadne ani z tretieho kola voľby nevzíde víťaz, do štvrtého kola voľby postúpi dvojica kandidátov, ktorí získali najväčší počet hlasov v treťom kole. V prípade remízy vo štvrtom kole sa stane predsedom starší z dvojice kandidátov.

Zámer uchádzať sa o predsednícky post potvrdilo sedem kandidátov z rôznych politických skupín v EP. Najpočetnejší ľudovci na funkciu navrhli bývalého talianskeho eurokomisára Antonia Tajaniho, za skupinu Progresívnej aliancie socialistov a demokratov kandiduje rovnako Talian a zároveň predseda skupiny Gianni Pittella.

Tretia najväčšia skupina v EP, Európski konzervatívci a reformisti, na funkciu navrhli Helgu Stevensovú. Aliancia liberálov a demokratov za Európu vyslala do boja o vedúcu funkciu svojho predsedu, belgického expremiéra Guya Verhofstadta. Z menších skupín v EP kandidujú Eleonora Forenzaová, Jean Lambert a Laurenţiu Rebega.

Ďalšie nominácie môžu predložiť politické skupiny alebo minimálne päť percent všetkých poslancov EP (najmenej 38 europoslancov) pred prvým, druhým, prípadne tretím kolom hlasovania.

Nový predseda sa po zvolení ujme vedenia plenárneho zasadnutia a je zvykom, že prednesie krátku reč. V stredu si europoslanci, už pod vedením novozvoleného predsedu, vyberú zo svojich radov v tajnom elektronickom hlasovaní štrnásť podpredsedov EP a piatich kvestorov. Plénum tiež rozhodne o počte členov všetkých stálych výborov a vo štvrtok schváli ich zloženie.

Predseda EP má okrem právomocí v rámci tejto inštitúcie aj ďalšie úlohy. Každý rok podpisuje rozpočet EÚ a zúčastňuje sa na summitoch Európskej rady. Vyjadruje tam názor EP na témy, ktoré sú predmetom summitu lídrov členských štátov. Predseda tiež reprezentuje EP na medzinárodnej scéne a počas zahraničných pracovných ciest.

Nový predseda povedie europarlament počas rokovaní o brexite

Pod vedením novozvoleného predsedu bude EP zrejme schvaľovať vyrokovanú dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Ak zvíťazí kandidát ľudovcov, môže to vyvolať personálne zmeny vo vedení ostatných európskych inštitúcií.

Európsky parlament a jeho predseda zohrajú dôležitú úlohu pri brexite. EP síce nebude prítomný priamo na rokovaniach medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ale len na prípravných stretnutiach prostredníctvom Guya Verhofstadta, lídra skupiny Aliancie liberálov a demokratov v EP. Ten sa tiež uchádza o post predsedu EP, ale zrejme sa mu medzi europoslancami nepodarí získať dostatočnú podporu.

Faktom zostáva, že dohodu medzi EÚ a Londýnom o brexite bude musieť odobriť europarlament. Britská premiérka Theresa Mayová plánuje aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čím spustí brexit, do konca marca. Potom budú nasledovať približne dvojročné rokovania. V tom prípade by europarlament o dohode o brexite rozhodoval ešte pod vedením novozvoleného predsedu s dvaapolročným mandátom, ktorý vzíde z utorňajšej voľby.

S krátkou prestávkou od roku 1979 v europarlamente platila dohoda medzi dvoma najväčšími skupinami – ľudovcami a socialistami. To umožňovalo hladké schvaľovanie legislatívy. Dohoda sa stala minulosťou, keď sa obe skupiny nedokázali dohodnúť na tom, kto by mal vo funkcii nahradiť odstupujúceho predsedu EP Martina Schulza, ktorý bol z radov socialistov.

Podľa lídra najpočetnejšej Európskej ľudovej strany (EĽS) v EP Manfreda Webera má jeho strana na post nárok, čo zdôvodňuje zverejnenou písomnou dohodou so socialistami. Nesúhlasí s ním predseda druhej najsilnejšej skupiny Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP a jeho hlavný rival Gianni Pittella, ktorý na riadiaci post sám kandiduje.

Pittella odmieta rešpektovať tradičné striedanie predstaviteľov oboch politických celkov na čele EP argumentujúc tým, že členovia EĽS už vedú dve kľúčové európske inštitúcie a je neprijateľné, aby ovládali aj europarlament. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker aj predseda Európskej Rady Donald Tusk sú totiž členmi EĽS.

Ľavicoví europoslanci varovali, že ak bude do čela EP zvolený kandidát ľudovcov Antonio Tajani, budú si nárokovať na vedúci post v EK alebo v Európskej rade. V tejto súvislosti portál Euractiv pripomenul, že Donaldovi Tuskovi uplynie mandát v máji tohto roka. V zmysle európskych zmlúv sa môže uchádzať ešte o jedno funkčné obdobie.

Líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski ale vlani avizoval, že Poľsko ďalší dvaapolročný Tuskov mandát nepodporí. Dodajme, že predsedu Európskej rady volia hlavy vlád a štátov EÚ. Hoci kandidátovi stačí na víťazstvo kvalifikovaná väčšina hlasov, doteraz bol vždy predseda Európskej rady odhlasovaný konsenzuálne.