Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Zahraničie

Európska komisia si vytýčila priority na rok 2018 a do eurovolieb

Na archívnej snímke Jean-Claude Juncker Foto: TASR/AP Photo

Európska komisia oznámila, že má na pracovnom stole 89 prioritných legislatívnych balíkov, z toho 29 už bolo predstavených.

Brusel 10. januára (TASR) - Členovia Európskej komisie (EK), takzvané kolégium komisárov, v stredu po prvýkrát zasadali pracovne, aby prerokovali inštitucionálne priority na rok 2018.

Podľa správy EK to bude rok nevyhnutný na uskutočnenie reformy hospodárskej a menovej únie, zaistenie bezpečnosti vonkajších hraníc EÚ, prehodnotenie doterajšieho azylového systému EÚ, návrat k fungujúcemu schengenskému priestoru, dokončenie digitálneho jednotného trhu a ďalšie priblíženie krajín západného Balkánu k Únii.

EK oznámila, že má na pracovnom stole 89 prioritných legislatívnych balíkov, z toho 29 už bolo predstavených. Komisári diskutovali o tom ako zabezpečiť, aby aj zvyšok legislatívnych opatrení bol zverejnený ešte pred májom 2019, teda pred začatím kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tie sa budú konať od 6. do 9. júna 2019 vo všetkých členských krajinách EÚ s výnimkou Spojeného kráľovstva, ktoré sa chystá Úniu opustiť.

Diskusie v rámci eurokomisie sa zameriavajú na prehľad najdôležitejších nových návrhov, ktoré možno očakávať v roku 2018 a ktoré sa zapracovávajú do plánu jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie.

Predseda EK Jean-Claude Juncker vytvoril 14. novembra 2017 pracovnú skupinu pre subsidiaritu, proporcionalitu a efektívnosť v duchu hesla "vyvíjať menšie úsilie ale s efektívnejšími výsledkami". Táto skupina vznikla po predstavení Bielej knihy o budúcnosti Európy a po zverejnení Junckerovej správy o stave Únie. Zložená bude z poslancov Európskeho parlamentu, predstaviteľov Výboru regiónov a národných parlamentov. Jej cieľom bude poskytovať odporúčania o tom, ako lepšie uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality a určiť oblasti politiky, v ktorých by sa povinnosti mohli opätovne vrátiť členským štátom, ako aj spôsoby, ako lepšie zapojiť regionálne a miestne orgány do tvorby a plnenia politiky EÚ.