MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách.
Autor TASR
Jeruzalem 15. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí Británie, Francúzka, Nemecka a Talianska sa v utorok pripojili k Spojeným štátom a odsúdili rozhodnutie Izraela zlegalizovať deväť nepovolených židovských osád na okupovanom západnom brehu Jordánu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
"Sme rázne proti tomuto jednostrannému konaniu, ktoré len zvýši napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a podkopáva snahy o dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov," uviedli šéfovia diplomacie spomínaných európskych krajín vo vyhlásení.
Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách, čo "hlboko znepokojilo" amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.
Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.
Od vojny v roku 1967 proti arabským mocnostiam pritom Izrael založil 132 osád na území, ktoré Palestínčania považujú za jadro svojho budúceho štátu, uvádza izraelská mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav / Peace Now).
Okrem schválených osád budujú skupiny osadníkov množstvo osád aj bez povolenia vlády. Niektoré z týchto nelegálnych osád polícia zrovná so zemou a iné retrospektívne schváli. V prípade novej vlády premiéra Benjamina Netanjahua ide o prvé takéto schválenie osád.
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir však uviedol, že deväť schválených osád nie je dosť. "Chceme ich viac," povedal.
Vzhľadom na už aj tak vysoké napätie na západnom brehu Jordánu – v Predjordánsku – toto konanie Izraela znepokojilo svetové mocnosti, ktoré sa obávajú ešte väčšej eskalácie násilia. Izraelské bezpečnostné zložky vykonávajú takmer denne razie na Západnom brehu. Pokračujú tak v záťahu, ktorý sa začal vlani v reakcii na útoky Palestínčanov s obeťami na životoch.
Tento rok zabili príslušníci izraelských síl už vyše 40 Palestínčanov, medzi ktorými sú militantní bojovníci i civilisti. Za rovnaký čas zahynula pri dvoch útokov Palestínčanov aj desiatka Izraelčanov.
"Sme rázne proti tomuto jednostrannému konaniu, ktoré len zvýši napätie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a podkopáva snahy o dosiahnutie riešenia v podobe dvoch štátov," uviedli šéfovia diplomacie spomínaných európskych krajín vo vyhlásení.
Izrael v nedeľu retrospektívne schválil deväť osád na západnom brehu Jordánu a ohlásil výstavbu nových domov v už založených osadách, čo "hlboko znepokojilo" amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.
Väčšina svetových mocností považuje osady postavené Izraelom na území, ktoré židovský štát dobyl vo vojne z roku 1967, za nelegálne. Izrael však trvá na tom, že má so Západným brehom biblické, historické i politické väzby a súvisia s ním aj jeho bezpečnostné záujmy.
Od vojny v roku 1967 proti arabským mocnostiam pritom Izrael založil 132 osád na území, ktoré Palestínčania považujú za jadro svojho budúceho štátu, uvádza izraelská mimovládna organizácia Mier teraz (Šalom achšav / Peace Now).
Okrem schválených osád budujú skupiny osadníkov množstvo osád aj bez povolenia vlády. Niektoré z týchto nelegálnych osád polícia zrovná so zemou a iné retrospektívne schváli. V prípade novej vlády premiéra Benjamina Netanjahua ide o prvé takéto schválenie osád.
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir však uviedol, že deväť schválených osád nie je dosť. "Chceme ich viac," povedal.
Vzhľadom na už aj tak vysoké napätie na západnom brehu Jordánu – v Predjordánsku – toto konanie Izraela znepokojilo svetové mocnosti, ktoré sa obávajú ešte väčšej eskalácie násilia. Izraelské bezpečnostné zložky vykonávajú takmer denne razie na Západnom brehu. Pokračujú tak v záťahu, ktorý sa začal vlani v reakcii na útoky Palestínčanov s obeťami na životoch.
Tento rok zabili príslušníci izraelských síl už vyše 40 Palestínčanov, medzi ktorými sú militantní bojovníci i civilisti. Za rovnaký čas zahynula pri dvoch útokov Palestínčanov aj desiatka Izraelčanov.
