Brusel 14. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu sa zoskupujú podľa politickej príslušnosti, a nie podľa svojich krajín. V EP je v súčasnosti sedem politických skupín. Najviac poslancov, a teda najväčší vplyv z nich má konzervatívna Európska ľudová strana (EĽS).

Na vytvorenie politickej skupiny je potrebný počet 25 poslancov a musí byť v nej zastúpená minimálne jedna štvrtina členských štátov. Zakázané je členstvo vo viacerých politických skupinách.

EĽS je najväčšou frakciou v Európskom parlamente od roku 1999. Jej členov tvoria napríklad poslanci nemeckých vládnucich kresťanských demokratov či francúzskej opozičnej Únie za ľudové hnutie (UMP).

V ostatných eurovoľbách v roku 2009 získala EĽS 265 - teda 36 percent - všetkých kresiel,.

Druhá najväčšia frakcia v EP je Strana európskych socialistov (PES), ktorá od volieb v roku 2009 má 184 poslancov, čo predstavuje 25 percent hlasov. Jej členovia patria k stranám ako sú nemeckí sociálni demokrati či francúzski vládnuci socialisti.

Až do porážky kresťanskými demokratmi (EĽS) boli socialisti (PES) po 20 rokov najväčšou stranou v EP, a to už od prvých volieb v roku 1979.

Prvé predvolebné prieskumy pred nadchádzajúcimi voľbami do EP ukázali, že EĽS a PES majú približne rovnakú voličskú podporu, neskôr však naznačili tesné víťazstvo EĽS.

Očakáva sa, že Aliancia liberálov a demokratov v Európe (ALDE) zostane naďalej treťou najväčšou frakciou v parlamente, rovnako ako počas uplynulých vyše 20 rokov.

Zelení sú štvrtou najväčšou frakciou v EP od roku 1999, podľa niektorých predpovedí by ich však mohla odsunúť na piate miesto Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica (GUE/NGL), informovala agentúra DPA.