Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Zahraničie

Exprezidenti Mexika, Čile a Kolumbie podporili venezuelskú opozíciu

Nicolás Maduro Foto: TASR/AP Photo

Exprezidenti odmietli dnes tvrdenia najvyššieho venezuelského predstaviteľa Nicolása Madura o tom, že podujatie je financované z peňazí získaných predajom drog a organizované teroristickou skupinou.

Caracas 26. januára (TASR) - Bývalí konzervatívni prezidenti troch latinskoamerických krajín nechýbali napriek kritickému postoju súčasného vedenia Venezuely na politickom fóre tamojšej opozície.

Felipe Calderón z Mexika, Sebastián Piňera z Čile a Andrés Pastrana z Kolumbie odmietli dnes v Caracase tvrdenia najvyššieho venezuelského predstaviteľa Nicolása Madura o tom, že podujatie je financované z peňazí získaných predajom drog a organizované teroristickou skupinou, píše tlačová agentúra DPA.

Ako vyhlásil čílsky exprezident, pozvala ich venezuelská demokratická opozícia, ktorá je súčasťou tamojšej opozície a oni prišli načúvať, vidieť a učiť sa, ale aj deklarovať hlboký záväzok a podporu veciam slobody, demokracie a ľudských práv.

Čílsky a kolumbijský exprezident sa v nedeľu pokúsili spoločne o návštevu už okolo roka väzneného predstaviteľa opozície Leopolda Lópeza vo vojenskej väznici Ramo Verde. Ich pokus však neskončil úspešne, venezuleské orgány im návštevu neumožnili so zdôvodnením, že jej jediným cieľom mala byť mediálna šou.

Iba v uplynulú sobotu bol Caracas dejiskom masových protestov proti režimu prezidenta Nicolása Madura, na ktorom tisícky jeho kritikov odsúdili súčasnú socialistickú vládu Venezuely za prehĺbenie ekonomickej krízy vyznačujúcej sa rozšíreným nedostatkom a vysokou infláciou.

Agentúra AP odvolávajúca sa na analytikov napísala, že aj napriek veľkej nespokojnosti s Madurom, mnohí Venezuelčania ostali doma v strachu pred ďalšími násilnosťami.

Vlaňajšie protivládne demonštrácie vo Venezuele vypukli vo februári a trvali niekoľko mesiacov. Pri násilnostiach, ktoré ich sprevádzali, zomrelo 42 ľudí a 873 ďalších utrpelo zranenia. Účastníkov protestov poháňal hnev nad 59-percentnou infláciou v krajine, nedostatkom základných potravín a vysokou kriminalitou.