Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Nová hlava štátu sa bude musieť zaoberať predovšetkým meniacou sa geopolitickou situáciu v Európe.
Autor TASR
Helsinki 11. februára (TASR) - Vo Fínsku sa koná v nedeľu druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa proti sebe postavia bývalý premiér Alexander Stubb a niekdajší minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA.
Hlasovacie miestnosti vo Fínsku budú otvorené od 9.00 h do 20.00 h miestneho času (8.00 h - 19.00 SEČ). Okamžite po ich zatvorení sa očakáva zverejnenie exit pollov, pričom prvé predbežné výsledky sa očakávajú v priebehu nedeľňajšieho večera.
V prvom kole prezidentských volieb zvíťazil pred dvoma týždňami konzervatívec Stubb so ziskom 27,2 percenta hlasov. Haavistovi zo strany zelených odovzdali voliči 25,8 percenta hlasov.
Po predvolebnej kampani, pre ktorú bol príznačný skôr vzájomný rešpekt a politické debaty než osobné útoky, je v druhom kole mierne favorizovaný Stubb. V poslednom prieskume verejnej mienky, ktorý si nechala vypracovať fínska televízia Yle, vyjadrilo podporu Stubbovi 54 percent opýtaných a Haavistovi 46 percent. Aj skoršie prieskumy pritom predpovedali podobné výsledky.
Televízia Yle však upozornila, že v jej prieskume sa zistilo, že mnoho ľudí sa ešte nerozhodlo, komu svoj hlas odovzdajú. Výsledky sa tak môžu ešte otočiť aj v prospech Haavista.
Prvé odhadované výsledky, ktoré budú zverejnené po zatvorení hlasovacích miestností, búdu vypracované na základe skôr odovzdaných hlasov. Mali by tak poskytnúť dobrý obraz o možných výsledkoch volieb vzhľadom na to, že približne 46 percent voličov odovzdalo svoje hlasy ešte pred nedeľňajším hlasovaním.
Funkčné obdobie súčasného prezidenta Sauliho Niinistöa sa končí 1. marca. Po dvoch šesťročných mandátoch sa už o úrad uchádzať nemohol.
Fínsky prezident má výkonné právomoci pri tvorbe zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ, ako sú Spojené štáty, Rusko a Čína. Takisto vymenúva premiéra a členov vlády, podpisuje zákony a je hlavným veliteľom ozbrojených síl.
Nová hlava štátu sa bude musieť zaoberať predovšetkým meniacou sa geopolitickou situáciu v Európe. Fínsko vlani v apríli vstúpilo do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu a v novembri v dôsledku narastajúceho prílevu migrantov uzavrelo všetky hraničné priechody s Ruskom. Tieto dve krajiny zdieľajú spoločné hranice dlhé 1340 kilometrov.
Hlasovacie miestnosti vo Fínsku budú otvorené od 9.00 h do 20.00 h miestneho času (8.00 h - 19.00 SEČ). Okamžite po ich zatvorení sa očakáva zverejnenie exit pollov, pričom prvé predbežné výsledky sa očakávajú v priebehu nedeľňajšieho večera.
V prvom kole prezidentských volieb zvíťazil pred dvoma týždňami konzervatívec Stubb so ziskom 27,2 percenta hlasov. Haavistovi zo strany zelených odovzdali voliči 25,8 percenta hlasov.
Po predvolebnej kampani, pre ktorú bol príznačný skôr vzájomný rešpekt a politické debaty než osobné útoky, je v druhom kole mierne favorizovaný Stubb. V poslednom prieskume verejnej mienky, ktorý si nechala vypracovať fínska televízia Yle, vyjadrilo podporu Stubbovi 54 percent opýtaných a Haavistovi 46 percent. Aj skoršie prieskumy pritom predpovedali podobné výsledky.
Televízia Yle však upozornila, že v jej prieskume sa zistilo, že mnoho ľudí sa ešte nerozhodlo, komu svoj hlas odovzdajú. Výsledky sa tak môžu ešte otočiť aj v prospech Haavista.
Prvé odhadované výsledky, ktoré budú zverejnené po zatvorení hlasovacích miestností, búdu vypracované na základe skôr odovzdaných hlasov. Mali by tak poskytnúť dobrý obraz o možných výsledkoch volieb vzhľadom na to, že približne 46 percent voličov odovzdalo svoje hlasy ešte pred nedeľňajším hlasovaním.
Funkčné obdobie súčasného prezidenta Sauliho Niinistöa sa končí 1. marca. Po dvoch šesťročných mandátoch sa už o úrad uchádzať nemohol.
Fínsky prezident má výkonné právomoci pri tvorbe zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ, ako sú Spojené štáty, Rusko a Čína. Takisto vymenúva premiéra a členov vlády, podpisuje zákony a je hlavným veliteľom ozbrojených síl.
Nová hlava štátu sa bude musieť zaoberať predovšetkým meniacou sa geopolitickou situáciu v Európe. Fínsko vlani v apríli vstúpilo do NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu a v novembri v dôsledku narastajúceho prílevu migrantov uzavrelo všetky hraničné priechody s Ruskom. Tieto dve krajiny zdieľajú spoločné hranice dlhé 1340 kilometrov.
