< sekcia Zahraničie

Zomrel čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Liou Sia-po

Čínsky disident Liou Siao-po. Foto: TASR/AP

Liou mal konečné štádium rakoviny pečene a vedenie nemocnice už skôr uviedlo, že mu zlyhávajú telesné orgány.

Peking 13. júla (TASR) - Čínsky disident a nositeľ Nobelovej ceny mieru Liou Siao-po zomrel dnes vo veku 61 rokov. Oznámili to justičné orgány v meste Šen-jang, kde bol disident pod dohľadom hospitalizovaný.

Liou mal konečné štádium rakoviny pečene a vedenie nemocnice už skôr uviedlo, že mu zlyhávajú telesné orgány. Práve viacnásobné zlyhanie orgánov uvádza úradné oznámenia ako príčinu jeho úmrtia, informujú agentúra AP a DPA.

Liou Siao-po bol medzinárodne známy autor a aktivista, ktorý vyzýval na politické reformy a ukončenie vlády jednej strany v Číne. V roku 2009 ho odsúdili na 11 rokov väzenia za podnecovanie protištátnej činnosti. Dopustiť sa ho mal, keď sa zapojil do prípravy textu Charty 08 žiadajúcej rozsiahle politické zmeny v krajine.

V decembri 2010 mu udelili Nobelovu cenu mieru za desaťročia boja za ľudské práva v Číne. Peking následne zmrazil s Nórskom diplomatické vzťahy a obnovil ich až vlani v decembri.

Do nemocnice v Šen-jangu previezli Lioua z väzenia po tom, ako mu v máji tohto roka diagnostikovali rakovinu pečene v pokročilom štádiu. Jeho príbuzní a priatelia, ako aj vlády iných krajín a rôzne organizácie žiadali neúspešne čínsku vládu, aby mu umožnila liečbu v zahraničí.

PROFIL: Liou Siao-po - čínsky politický väzeň a nositeľ Nobelovej ceny mieru

Čínsky politický väzeň, literárny kritik, historik, disident a nositeľ Nobelovej ceny mieru Liou Siao-po sa narodil 28. decembra 1955 v meste Čchang-čchun v provincii Ťi-lin v Čínskej ľudovej republike (ČĽR).

Študoval literatúru a filozofiu na katedre čínskej literatúry na univerzite v Ťi-lin a na katedre čínskej literatúry na Pekinskej všeobecnej univerzite, kde v roku 1984 získal aj magisterský titul. Po skončení štúdia pôsobil ako literárny kritik a univerzitný lektor v Pekingu. V roku 1988 získal doktorát a ako lektor krátko pôsobil na Kolumbijskej univerzite (USA), Univerzite v Oslo (Nórsko) a na Havajskej univerzite (USA).

Po návrate zo zahraničia sa v roku 1989 zapojil do protestov na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v Pekingu. Po ich brutálnom vojenskom potlačení bol za účasť na protestoch 5. júna 1989 zatknutý a umiestnený vo väznici Čchin-čcheng.

O pár mesiacov neskôr bol vylúčený z Pekinskej všeobecnej univerzity, na ktorej profesijne pôsobil, a zároveň boli štátom zakázané všetky jeho už vydané a aj na tlač pripravované publikácie.

Liou bol neskôr tri roky internovaný v pracovnom tábore, pretože kritizoval čínsky systém vládny jednej strany a požadoval, aby čínske úrady dodržiavali článok 35 čínskej ústavy, v ktorom je občanom krajiny garantovaná "sloboda prejavu, tlače, zhromažďovania, združovania, sprievodu a demonštrácie".

Od polovice 90. rokov minulého storočia bol šéfredaktorom časopisu Demokratická Čína. V rokoch 2003 až roku 2007 bol prezidentom nezávislého čínskeho centra medzinárodnej organizácie spisovateľov - PEN klubu.

Do povedomia širokej medzinárodnej verejnosti sa dostal ako jeden z duchovných otcov dokumentu Charta 08, publikovaného 10. decembra 2008, v deň 60. výročia prijatia Deklarácie ľudských práv (prijatá Organizáciou Spojených národov v New Yorku 10. decembra 1948). V Charte 08 sa vyše 300 čínskych osobností, inšpirovaných československou Chartou 77, vyslovilo za zlepšenie ľudských práv, pričom vyzvali na pluralitnú demokraciu a skoncovanie s vládou jednej strany v Číne.

Za uvedenú iniciatívu bol najskôr dva dni pred jej zverejnením 8. decembra 2008 zadržaný a o polroka neskôr dňa 23. júna 2009 obvinený pre podozrenie z podnecovania podvracania štátnej moci (trestného činu podľa článku 105 čínskeho trestného zákona) a nakoniec 25. decembra 2009 odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedenástich rokov a dvoch rokov zbavenia akýchkoľvek politických práv.

Zaujímavosťou je, že 23. decembra 2009 bola na súde v Pekingu zakázaná účasť na pojednávaní nielen jeho manželke, ale aj diplomatom z vyše 12 krajín sveta, ktorí nakoniec na protest voči zákazu čakali na výsledok súdneho procesu pred budovou súdu.

Počas pobytu vo väzení mu 8. októbra 2010 udelili Nobelovu cenu za mier za dlhodobý a nenásilný boj za základné ľudské práva v Číne. Ocenenie získal ako prvý čínsky laureát v histórii udeľovania týchto cien. Zároveň bol tretím laureátom, ktorý ju získal počas pobytu vo väzení, resp. väzbe - po Nemcovi Carlovi von Ossietzkom (1935) a Aun Schan Su Ťij z Mjanmarska (1991).

Cenu si nemohol prevziať ani on a ani nik z jeho príbuzných, a tak bola počas slávnostného ceremoniálu symbolicky uložená na prázdnu stoličku. Na slávnostnom odovzdávaní sa na protest voči udeleniu ceny nezúčastnili pozvaní zástupcovia 18 krajín sympatizujúcich s čínskym režimom, ako napr. Rusko, Kazachstan, Tunisko, Saudská Arábia, Pakistan, Irak, Irán, Vietnam, Venezuela, Egypt, Sudán, Kuba, či Maroko.

Z dôvodov vážneho zhoršenia zdravotného stavu spôsobeného rakovinou pečene bol 23. júna podmienečne prepustený z väzenia zo zdravotných dôvodov a umiestnený na I. klinike fakultnej nemocnice v meste Šen-jang na severovýchode Číny.

Reakcie politikov



Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson dnes uviedol, že smúti nad "tragickým skonom" čínskeho disidenta a nositeľa Nobelovej ceny mieru Liou Siao-poa, ktorý dnes zomrel vo veku 61 rokov. Ocenil jeho prácu pri "propagovaní pokojnej demokratickej reformy" a vyzval tiež čínsku vládu, aby prepustila jeho manželku z domáceho väzenia a povolila jej opustiť krajinu.

"Liou venoval svoj život zdokonaleniu svojej vlasti a ľudstva a úsiliu o spravodlivosť a slobodu," uviedol Tillerson vo vyhlásení. "Vo svojom boji za slobodu, rovnosť a ústavnú vládu v Číne Liou Siao-po stelesňoval ľudského ducha, ktorý si Nobelovu cenu zaslúži," dodal šéf americkej diplomacie.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila taktiež smútok nad úmrtím "odvážneho bojovníka za ľudské práva a slobodu vyjadrovania". Jeho rodine vyslovila hlbokú sústrasť.

Nórsky Nobelov výbor, ktorý udeľuje Nobelovu cenu mieru, reagoval tvrdou kritikou "slobodného sveta" za jeho "váhavé, oneskorené reakcie" na vážnu chorobu disidenta a jeho väznenie. Predsedníčka výboru Berit Reiss-Andersenová uviedla, že čínska vláda "nesie značnú zodpovednosť za jeho predčasnú smrť". Podľa nej disident nespáchal žiadny trestný čin a jeho proces a väznenie nebolo spravodlivé.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.