Paríž/Brusel 21. marca (TASR) - Marine Le Penová slovne zaútočila na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a v otázke politických cieľov a migrácie si nevedeli prísť na meno Emmanuel Macron a konzervatívec Francois Fillon. Ich vyhlásenia zazneli v prvej časti dnešnej televíznej debaty piatich hlavných francúzskych prezidentských kandidátov, ktorú vysielala stanica TF1.

"Chcem byť prezidentkou Francúzska, ale skutočnou. Neprajem si byť vicekancelárkou pani Merkelovej," vyhlásila Le Penová. Vo svojej úvodnej reči žiadala "návrat francúzskej nezávislosti" a vlastnú definíciu tradícií a hodnôt. Chce tiež návrat "územnej integrity" a tvrdý boj proti džihádistickým islamistickým bunkám na území Francúzska.

Le Penová sa vyslovila za zastavenie legálnej aj nelegálnej migrácie do Francúzska. Každý rok podľa nej do Francúzska prichádza najmenej 400.000 migrantov vrátane teroristov, čo považuje za neúnosné. "Musíme sa vrátiť k hraniciam a zastaviť imigráciu, pretože Francúzi jej už majú dosť. Už nemáme čo ponúknuť. Máme sedem miliónov nezamestnaných a deväť miliónov chudobných," vyhlásila francúzska europoslankyňa.

Emmanuel Macron zaútočil na svojich hlavných súperov. "Ja nie som súčasťou politickej scény už niekoľko desaťročí," povedal Macron, pričom sa kamera otočila na šesťdesiatnika a politického matadora Francoisa Fillona. Ďalej konštatoval, že je predstaviteľom "nádejnej" politiky, ktorá prinesie nové tváre aj praktiky.

V otázke migrácie navrhol dôkladnejšiu ochranu hraníc. "Skutočným problémom je nelegálna migrácia. Potrebujeme efektívnu politiku pri ochrane hraníc, na ktorej sa dohodneme s našimi európskymi partnermi," vyhlásil exminister hospodárstva. Macron nabádal na spoločnú európsku azylovú politiku a poskytnutie útočiska všetkým naozajstným utečencom.

Fillon hneď na úvod kritizoval, že hoci je prezidentských kandidátov 11, v štúdiu je ich len päť, čo podľa neho predstavuje "demokratický problém". "Budem prezidentom národnej obrody. Navediem Francúzsko na cestu, na ktorej sa za menej ako desať rokov stane najväčšou európskou mocnosťou," sľúbil pravicový kandidát. Za najväčšie riziko označil džihádizmus a nevypočítateľného prezidenta USA Donalda Trumpa.

Konzervatívec Fillon nesúhlasil s Macronom, ktorý schvaľuje migračnú politiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. "Veľká väčšina týchto migrantov sú muži a ženy, ktorí utekajú pred chudobou a prichádzajú z celého sveta. Spôsobuje to problémy celej Európe," konštatoval. Je za stanovenie migračných kvót v parlamente na základe aktuálnej schopnosti Francúzska prijímať migrantov.

Víťaz primárok ľavice Benoit Hamon uviedol, že chce byť "čestným a spravodlivým prezidentom". Voličom odkázal, že skoncuje s politikou, ktorú si "robia politici sami pre seba".

"Budem posledným prezidentom Piatej republiky," vyhlásil v úvode debaty ľavičiar Jean-Luc Mélenchon. Dal tým najavo, že by Francúzsko do hĺbky zreformoval a zasiahol aj do ústavy. Vyslovil sa aj za vystúpenie krajiny z NATO. Vyzval na seriózny a ľudský prístup k imigrantom tvrdiac, že nemajú na výber, preto utekajú. "Musíme sa správať k utečencom tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám, keby sme boli na ich mieste," zhrnul.

Podporili zvýšenie výdavkov na obranu

Piati hlavní francúzski prezidentskí kandidáti sa zhodli na zvýšení výdavkov na obranu na úroveň minimálne dvoch percent HDP. V zahraničnej politike, tretej téme pondelňajšej televíznej debaty na stanici TF1, sa názorovo rozchádzali.

Na politické kroky v rámci existujúcich dohôd na európskej úrovni vyzval exsocialista Emmanuel Macron. "Niečo nám v debate chýba. Prilíš málo sme hovorili o Európe. Som jediným kandidátom, ktorý sa od začiatku hlási k našim európskym záväzkom," vyhlásil Macron.

Nikto podľa neho nemôže garantovať, že ďalšie atentáty už nebudú. Navrhol postupovať preventívne a bojovať proti terorizmu v Iraku a Sýrii a snažiť sa tam diplomatickou cestou dosiahnuť mier.

Francúzom v prípade zvolenia sľúbil "zjednotenie názorov v krajine, ktorú rozdeľuje strach" a politickú zmenu.

Kritizovala ho líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová: "Pán Macron, hovorili ste sedem minút, ale nič ste nepovedali. Nedokážem zhrnúť, čo ste povedali. Neviete, čo chcete, čo ma znepokojuje," konštatovala.

Podľa očakávaní podporila zvýšenie výdavkov na obranu. "Navrhujem dve percentá HDP na obranu od roku 2018 a tri percentá na konci prezidentského mandátu. Bezpečnosť francúzskeho národa považujem za absolútnu prioritu," vyhlásila líderka FN. Sľúbila, že "dá Francúzsko do poriadku".

V zahraničnej politike zopakovala dôraz na samotnatné rozhodovanie Francúzska. Ocenila postoj exprezidenta Jacqua Chiraca, ktorý sa odmietol podieľať na invázii koalície vedenej USA do Iraku.

Le Penová zastáva tvrdý postoj proti islamskému fundamentalizmu. Islamistov s dvojakým občianstvom by zbavovala toho francúzskeho.

Súhlasil s ňou pravičiar Francois Fillon. Ten by zbavoval občianstva Francúzov, ktorí idú bojovať po boku islamských radikálov do Sýrie.

Fillon sa vyhol priamej odpovedi na otázku týkacu sa anexie Krymu. "Aj my sme menili hranice, napríklad v Kosove. Základným princípom je právo národov na samourčenie. Existujú hranice, ktoré boli stanovené neprijateľne voči národom," vyhlásil kandidát konzervatívcov.

Francúzsku politiku voči takzvanému Islamskému štátu označil za zlyhanie. "Nechali sme priestor na konanie Ruska a Iránu a pritom sme s nimi mohli bojovať spoločne. Nemôžeme intervenovať všade. Nikdy sme neintervenovali toľko, ako počas mandátu Francoisa Hollanda. Francúzsko si musí stanoviť priority a zdieľať bremeno so svojimi európskymi susedmi," povedal Fillon.

V záverečnej reči sa označil za nositeľa zmeny. "Som jediný, kto navrhuje reálnu zmenu a obrodu našej krajiny. Spravil som niekoľko chýb, mám niekoľko nedostatkov ako každý, ale mám skúsenosti," odkázal voličom.

Podobne ako Le Penová aj socialista Benoit Hamon sa vyslovil za zvýšenie obranných výdavkov na dve percentá HDP a dosiahnutie troch percent počas prezidentského mandátu. Nový prezident USA Donald Trump podľa neho nástupom do funkcie priniesol nestabilitu, preto treba klásť väčši dôraz na schopnosť "zabezpečiť európsku obranu".

Apeloval na ukončenie partnerstiev so štátmi, ako sú Katar alebo Spojené arabské emiráty. Pri každej vojenskej intervencii podľa neho treba myslieť na budúce mierové riešenie.

Ľavičiar Jean-Luc Mélenchon vyhlásil, že "svet sa stal veľmi nebezpečným a chce byť mierovým prezidentom". V prvom rade by usporiadal veľkú európsku bezpečnostnú konferenciu a nedovolil by, aby sa "Francúzsko nechalo zaťahovať do amerických vojen".

Prvé kolo prezidentských volieb čaká Francúzov 23. apríla. Favoritmi na postup do májového druhého kola sú Marine Le Penová a Emmanuel Macron.

Debata odhalila, ktorí kandidáti stoja vpravo

Ostro sledovanou témou pondelňajšej televíznej debaty piatich francúzskych prezidentských kandidátov bola problematika pracovného času. Podľa očakávaní sa na stranu zamestnancov, ktorí chcú mať možnosť pracovať viac, postavili konzervatívec Francois Fillon a centrista Emmanuel Macron, opačný názor zaujali ľavičiari Benoit Hamon a Jean-Luc Mélenchon.

Najkritickejší postoj k aktuálnemu 35-hodinovému pracovnému týždňu zaujal Fillon. "Chcem poskytnúť slobodu (zamestnancom) vyrokovať si dĺžku pracovného času v rámci firiem. Prečo by mal každý robiť 35 hodín? Existuje veľa firiem, kde chcú zamestnanci robiť viac ako 35 hodín," konštatoval Fillon.

Za zachovanie aktuálneho 35-hodinového pracovného týždňa, ale s možnosťou upraviť ho prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, sa vyslovil nezávislý kandidát Emmanuel Macron. "Navrhujem pružnosť a voľnosť pre firmy, podrobiť reguláciu sociálnemu dialógu," vysvetlil exminister hospodárstva za vládnucu Socialistickú stranu (PS).

Líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová v tejto súvislosti uviedla, že chce chrániť "poľnohospodárov, šéfov firiem a živnostníkov".

Socialista Benoit Hamon opäť predniesol svoj návrh na vyplácanie univerzálneho príjmu, ktorý by podľa neho pomohol francúzskemu trhu práce. Dlhodobo okrem toho presadzuje skrátenie týždňového pracovného času.

Za zvýšenie minimálnej mzdy sa vyslovil ľavičiar Jean-Luc Mélenchon. "Je potrebné, aby ľudia mohli žiť. Živorenie nie je životný cieľ. Preto treba zvýšiť minimálnu mzdu," vyhlásil. Naznačil, že je priestor na skresanie pracovného času, keďže od začiatku tohto storočia klesol o polovicu.