Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Odhaduje sa, že na sobotňajších protestoch vo Francúzsku sa zúčastnilo 136.000 ľudí, čo je približne rovnaký počet ako pred jedným týždňom.
Autor TASR
,aktualizované Paríž 9. decembra (TASR) - Celkove 1723 osôb zadržali francúzske orgány v rôznych častiach krajiny počas najnovšieho kola protivládnych protestov, ktoré sa konajú v rámci tzv. hnutia žltých viest. Oznámilo to v nedeľu francúzske ministerstvo vnútra, ktorého údaje priniesla tlačová agentúra AFP.
Spomedzi zadržaných osôb bolo 1220 vzatých do vyšetrovacej väzby.
Odhaduje sa, že na sobotňajších protestoch vo Francúzsku sa zúčastnilo 136.000 ľudí, čo je približne rovnaký počet ako pred jedným týždňom. Demonštranti pochodujúci viacerými časťami Paríža však tentoraz spôsobili väčšie škody, uviedli oficiálne zdroje, na ktoré sa odvoláva AFP.
Protesty proti rastúcim životným nákladom a vláde prezidenta Emmanuela Macrona ako takej sa konali v sobotu už štvrtý víkend po sebe. Násilné potýčky medzi demonštrantmi a poriadkovými silami hlásili tentoraz okrem Paríža aj z Marseille, Bordeaux, Lyonu či Toulouse.
V samotnom Paríži polícia uviedla, že počas sobotňajších protestov zadržala 1082 osôb, čo je podstatne viac ako pred týždňom (412). Minister vnútra Christophe Castaner ešte v sobotu večer vyhlásil, že zranenia utrpelo 135 ľudí vrátane 17 policajtov. Násilie sprevádzajúce protesty označil za "absolútne neprijateľné".
Napriek prísnym bezpečnostným opatreniam protestujúci aj túto sobotu podpaľovali autá, zapaľovali barikády a rozbíjali výklady v centre mesta, ktorého ulicami prechádzali - vôbec po prvý raz v Paríži - obrnené vozidlá poriadkových síl.
Výkriky vyzývajúce na odstúpenie prezidenta Macrona sa zmiešali z mrakmi slzotvorného plynu, ktorým polícia zasahovala na bulvári Champs-Élysées, a na rôznych miestach stúpali do vzduchu husté stĺpy čierneho dymu. Výtržníci vyplienili početné obchody.
Prívrženci hnutia pomenovaného po charakteristických žltých výstražných vestách začali 17. novembra s blokádou ciest, križovatiek, nájazdov na diaľnice či dôležitých objektov alebo veľkoskladov pohonných hmôt, aby takto protestovali proti zvyšovaniu cien benzínu a nafty a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo pripisujú opatreniam prijímaným Macronovou vládou. Protesty postupne prerástli do násilností, ktoré sú najhoršie od roku 1968.
Spomedzi zadržaných osôb bolo 1220 vzatých do vyšetrovacej väzby.
Odhaduje sa, že na sobotňajších protestoch vo Francúzsku sa zúčastnilo 136.000 ľudí, čo je približne rovnaký počet ako pred jedným týždňom. Demonštranti pochodujúci viacerými časťami Paríža však tentoraz spôsobili väčšie škody, uviedli oficiálne zdroje, na ktoré sa odvoláva AFP.
Protesty proti rastúcim životným nákladom a vláde prezidenta Emmanuela Macrona ako takej sa konali v sobotu už štvrtý víkend po sebe. Násilné potýčky medzi demonštrantmi a poriadkovými silami hlásili tentoraz okrem Paríža aj z Marseille, Bordeaux, Lyonu či Toulouse.
V samotnom Paríži polícia uviedla, že počas sobotňajších protestov zadržala 1082 osôb, čo je podstatne viac ako pred týždňom (412). Minister vnútra Christophe Castaner ešte v sobotu večer vyhlásil, že zranenia utrpelo 135 ľudí vrátane 17 policajtov. Násilie sprevádzajúce protesty označil za "absolútne neprijateľné".
Napriek prísnym bezpečnostným opatreniam protestujúci aj túto sobotu podpaľovali autá, zapaľovali barikády a rozbíjali výklady v centre mesta, ktorého ulicami prechádzali - vôbec po prvý raz v Paríži - obrnené vozidlá poriadkových síl.
Výkriky vyzývajúce na odstúpenie prezidenta Macrona sa zmiešali z mrakmi slzotvorného plynu, ktorým polícia zasahovala na bulvári Champs-Élysées, a na rôznych miestach stúpali do vzduchu husté stĺpy čierneho dymu. Výtržníci vyplienili početné obchody.
Prívrženci hnutia pomenovaného po charakteristických žltých výstražných vestách začali 17. novembra s blokádou ciest, križovatiek, nájazdov na diaľnice či dôležitých objektov alebo veľkoskladov pohonných hmôt, aby takto protestovali proti zvyšovaniu cien benzínu a nafty a poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo pripisujú opatreniam prijímaným Macronovou vládou. Protesty postupne prerástli do násilností, ktoré sú najhoršie od roku 1968.
