Attack on Prime Minister
News in English
Podľa politológa sa kandidáti nedávno znovuzvoleného prezidenta Macrona budú môcť spoľahnúť na voličov pravice a dokonca aj na časť voličov krajnej pravice, ktorí budú chcieť blokovať ľavicu.
Autor TASR
Paríž 30. mája (TASR) - V júnových parlamentných voľbách vo Francúzsku sa očakáva úspech ľavice, ktorá je v prieskumoch len tesne druhá za blokom prezidenta Emmanuela Macrona. Vo Francúzsku sa preto diskutuje aj o možnosti, že by prezident a premiér po nadchádzajúcich voľbách pochádzali z opačných táborov. Informuje o tom spravodajkyňa TASR vo Francúzsku, ktorá sa zhovárala s politológom Christianom Delportom z Univerzity Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines.
Každý volebný obvod vo Francúzsku vysiela do Národného zhromaždenia jedného poslanca. Francúzske parlamentné voľby sú dvojkolové, na zvolenie v prvom kole potrebuje kandidát absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov v obvode a zároveň najmenej 25 percent hlasov všetkých oprávnených voličov. Ak občania nezvolia nikoho v prvom kole, do druhého kola postupujú kandidáti s najmenej 12,5 percenta hlasov od oprávnených voličov. Víťazom je potom kandidát s najväčším počtom hlasov.
Podľa politológa sa kandidáti nedávno znovuzvoleného prezidenta Macrona budú môcť spoľahnúť na voličov pravice a dokonca aj na časť voličov krajnej pravice, ktorí budú chcieť blokovať ľavicu. Kľúčom k úspechu ľavice môže byť podľa politológa mobilizácia voličov. "Jedinou nádejou pre (Jeana-Luca) Mélenchona je vysoká volebná účasť," hovorí politológ o lídrovi ľavicovej koalície.
Ak by Mélenchonova koalícia v parlamentných voľbách porazila Macronových kandidátov, došlo by iba po tretí raz v histórii Francúzska k tomu, že by prezident a premiér pochádzali z odlišných strán.
"Bez väčšiny je prezident bezmocný. Ústava hovorí jasne: politiku krajiny vedie predseda vlády. Prezident môže odmietnuť podpísať dekréty predložené premiérom, ale riskuje, že sa nestretne s pochopením verejnej mienky. Prezident má v rukách len jednu zbraň – rozpustenie (Národného) zhromaždenia a nové parlamentné voľby," opisuje analytik.
Prezident a premiér majú podľa experta zdieľané právomoci v dvoch oblastiach – obrane a zahraničnej politike. Delporte upozorňuje, že ak to pri minulých mocenských kohabitáciách nebol problém, teraz by to mohlo byť iné. Ľavičiar s ambíciou na premiérske kreslo totiž v kampani do aprílových prezidentských volieb navrhoval vystúpenie Francúzska z NATO, s čím Macron nesúhlasí.
Mélenchonovi sa v aprílových prezidentských voľbách darilo; chýbal mu iba jeden percentuálny bod, aby sa dostal do druhého kola, do ktorého postúpil neskorší víťaz volieb Macron a nacionalistka Marine Le Penová.
Podľa stredajšieho prieskumu agentúry OpinionWay vedie pred parlamentnými voľbami Macronova koalícia s 26 percentami hlasov, avšak ľavica je tesne za ňou s 25 percentami.
Prvé kolo parlamentných volieb sa uskutoční 12. júna, druhé kolo o týždeň neskôr.
osobitná spravodajkyňa TASR Barbora Výrostková
Každý volebný obvod vo Francúzsku vysiela do Národného zhromaždenia jedného poslanca. Francúzske parlamentné voľby sú dvojkolové, na zvolenie v prvom kole potrebuje kandidát absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov v obvode a zároveň najmenej 25 percent hlasov všetkých oprávnených voličov. Ak občania nezvolia nikoho v prvom kole, do druhého kola postupujú kandidáti s najmenej 12,5 percenta hlasov od oprávnených voličov. Víťazom je potom kandidát s najväčším počtom hlasov.
Podľa politológa sa kandidáti nedávno znovuzvoleného prezidenta Macrona budú môcť spoľahnúť na voličov pravice a dokonca aj na časť voličov krajnej pravice, ktorí budú chcieť blokovať ľavicu. Kľúčom k úspechu ľavice môže byť podľa politológa mobilizácia voličov. "Jedinou nádejou pre (Jeana-Luca) Mélenchona je vysoká volebná účasť," hovorí politológ o lídrovi ľavicovej koalície.
Ak by Mélenchonova koalícia v parlamentných voľbách porazila Macronových kandidátov, došlo by iba po tretí raz v histórii Francúzska k tomu, že by prezident a premiér pochádzali z odlišných strán.
"Bez väčšiny je prezident bezmocný. Ústava hovorí jasne: politiku krajiny vedie predseda vlády. Prezident môže odmietnuť podpísať dekréty predložené premiérom, ale riskuje, že sa nestretne s pochopením verejnej mienky. Prezident má v rukách len jednu zbraň – rozpustenie (Národného) zhromaždenia a nové parlamentné voľby," opisuje analytik.
Prezident a premiér majú podľa experta zdieľané právomoci v dvoch oblastiach – obrane a zahraničnej politike. Delporte upozorňuje, že ak to pri minulých mocenských kohabitáciách nebol problém, teraz by to mohlo byť iné. Ľavičiar s ambíciou na premiérske kreslo totiž v kampani do aprílových prezidentských volieb navrhoval vystúpenie Francúzska z NATO, s čím Macron nesúhlasí.
Mélenchonovi sa v aprílových prezidentských voľbách darilo; chýbal mu iba jeden percentuálny bod, aby sa dostal do druhého kola, do ktorého postúpil neskorší víťaz volieb Macron a nacionalistka Marine Le Penová.
Podľa stredajšieho prieskumu agentúry OpinionWay vedie pred parlamentnými voľbami Macronova koalícia s 26 percentami hlasov, avšak ľavica je tesne za ňou s 25 percentami.
Prvé kolo parlamentných volieb sa uskutoční 12. júna, druhé kolo o týždeň neskôr.
osobitná spravodajkyňa TASR Barbora Výrostková
