Paríž 21. apríla (TASR) – V nedeľu 23. apríla si Francúzi vyberú novú hlavu štátu. Z hľadiska právomocí má Francúzsko poloprezidentský systém, v ktorom má prezident rozsiahle právomoci, nie len reprezentatívnu funkciu.

Zásadný zlom vo francúzskom ústavnom systéme nastal v roku 1958, keď povojnovú Štvrtú republiku nahradila prijatím novej ústavy Piata republika. Zmena ústavy iniciovaná generálom Charlesom de Gaullom predstavovala odklon od francúzskej tradície parlamentarizmu k prezidentskému systému.

Práve de Gaulle sa stal v roku 1959 prvým prezidentom Piatej republiky. Rovnako ako predtým mal francúzsky prezident sedemročný mandát. Francúzi v referende v roku 1962 odhlasovali, že si budú voliť prezidenta priamo, dovtedy bol volený nepriamo. Prvé voľby podľa nových pravidiel boli v roku 1965, keď občania zvolili do funkcie opäť de Gaulla.

Ústava Piatej republiky dala francúzskemu prezidentovi právomoc vymenovať premiéra, rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vyhlásiť referendum. Posilnila prezidentove právomoci v zahraničnej politike, umožnila mu zastupovať Francúzsko na summitoch a podpisovať medzinárodné zmluvy, a zverila mu velenie ozbrojených síl a rozhodnutie o použití jadrových zbraní.

Francúzsky prezident je spolu s premiérom nositeľom výkonnej moci. Predsedá Rade ministrov, v ktorej sú premiér a všetci ministri. Rada ministrov zasadá raz týždenne.

V prípade vážneho ohrozenia Francúzska prezidentovi ústava poskytuje mimoriadne právomoci. Prezident môže zastávať úrad maximálne dve obdobia po sebe, ale ústava neohraničuje celkový počet funkčných období.

Ak prezident zomrie alebo odstúpi z funkcie, do volieb novej hlavy štátu ho dočasne zastupuje predseda Senátu francúzskeho parlamentu.

Od roku 2002 sa skrátil mandát prezidenta zo siedmich na päť rokov. Parlamentné voľby bývajú krátko po prezidentských a poslanci majú rovnako päťročný mandát.

V prípade, že je prezident aj parlament - respektíve vláda - z rovnakej politickej strany, do veľkej miery právomoci premiéra napĺňa prezident.

Ak je prezident a parlamentná väčšina z rôznych politických táborov, plní väčšinu výkonných právomocí premiér a hlava štátu sa zameriava na diplomatické témy a bezpečnostné otázky. Takáto situácia nastala vo Francúzsku za uplynulých 50 rokov len trikrát.