Bagdad 6. marca (TASR) - Pápež František v sobotu v Bagdade odslúžil prvú omšu počas svojej návštevy v Iraku. Omša sa konala v Kostole sv. Jozefa v centre Bagdadu, ktorý patrí chaldejskej cirkvi. Bolo to prvýkrát, čo rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. Informovala o tom agentúra AFP.

Obrady sa konali v súlade s epidemiologickými opatreniami: veriaci i koncelebrujúci kňazi v chráme mali dýchacie cesty prekryté rúškami či respirátormi. Samotný pápež však bol v chráme bez rúška. AFP pripomenula, že on i celá vatikánska delegácia sú zaočkovaní proti vírusovej chorobe COVID-19.

Vo svojom príhovore pápež pripomenul chaldejským katolíkom v Iraku jeden z hlavných princípov katolíckej viery: že "tí, ktorí sú prenasledovaní, chudobní a smútia, sú blahoslavení".

František totiž vo svojej kázni predniesol meditáciu o blahoslavenstvách vychádzajúcu z Ježišových slov, že v Božích očiach blahoslavenými nie sú bohatí, mocní alebo slávni, ale "chudobní, tí, čo smútia a čo sú prenasledovaní".

Vyhlásil, že "láska je našou silou, silou toľkých bratov a sestier, ktorí i na tomto mieste čelili predsudkom a útokom, týraniu a prenasledovaniu pre Ježišovo meno. Takto sme povolaní aj my".

Vo svojom príhovore sa zmienil aj o nerovnosti. Poznamenal, že v dnešných čítaniach sa hovorilo o múdrosti, svedectvách a zasľúbení. Pripomenul, že múdrosť sa "v týchto končinách sveta rozvíjala od najstarších čias. Jej hľadanie človeka vždy fascinovalo". Upozornil však, že "často je to tak, že kto má viac prostriedkov, môže získať viac vedomostí a mať viac príležitostí. Zatiaľ čo tí, ktorí majú menej, zostávajú bokom." Táto nerovnosť je podľa pápeža neprijateľná.

Spravodajský portál Vatican news uviedol, že eucharistická slávnosť v Kostole sv. Jozefa bola slávená podľa chaldejského obradu, v taliančine, chaldejčine a arabčine. Prvé čítanie prevzaté z Knihy múdrosti (6, 1–11) sa čítalo v arabčine, rovnako ako druhé čítanie z prvej epištoly Listu Korinťanom (1Kor 12, 31–13, 8). Evanjelium bude evanjelium blahoslavenstiev z evanjelia podľa Matúša (Mt 5, 1–10).

Univerzálne modlitby boli v rôznych jazykoch veriacich: arabčine, v dialekte suret, ktorým hovoria irackí kresťania a vychádzajúcim z aramejčiny, ako aj v kurdčine, turkménčine a angličtine.

František je v Iraku, aby povzbudil tamojších menšinových kresťanov, aby zostali a pomáhali krajine pri obnove napriek tomu, že zažili roky prenasledovania Islamským štátom, diskrimináciu moslimskou väčšinou a aj teraz sú terčom vyhrážok šiitských milícií.

AFP uviedla, že chaldejskí katolíci predstavujú asi 80 percent zo zhruba 300.000 kresťanov žijúcich v Iraku.

Pred omšou v chaldejskej katedrále v Bagdade sa pápež zúčastnil na stretnutí s predstaviteľmi rôznych náboženstiev v Násiríji, ležiacej neďaleko rozvalín starovekom meste Ur.

Predtým mal v meste Nadžaf rozhovor s veľkým ajatolláhom Alím Sístáním, s ktorým predniesli spoločné posolstvo o mierovom spolunažívaní a vyzvali moslimov vo vojnou unavenom arabskom národe, aby sa počas historického stretnutia vo svätom meste Nadžaf ujali dlhý čas utláčanej kresťanskej menšiny.

V nedeľu zavíta pápež aj na iracký sever, do autonómnej oblasti Kurdistan. V mestách Mósul a Karakoš sa bude modliť za obete konfliktu s Islamským štátom, ktorý v roku 2014 dobyl veľké časti severného Iraku. Pri tomto vojnovom konflikte prišli o život a boli vysídlené tisíce ľudí.

Svätý otec sa na túto cestu vydal napriek nárastu počtu nakazených covidom v Iraku, kde od polovice februára úrady sprísnili obmedzenia v snahe zabrániť šíreniu koronavírusu.

Americký minister zahraničných Anthony Blinken vo svojom tvíte zo soboty vyjadril radosť, že sa podarilo uskutočniť historickú návštevu pápeža Františka v Iraku.

V mene USA tiež vyjadril presvedčenie, že pápežova návšteva vzbudí nádej a "pomôže podporiť náboženskú harmóniu a porozumenie medzi príslušníkmi rôznych náboženstiev v Iraku a na celom svete".