Petrohrad 6. septembra (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin po skončení summitu na tlačovej konferencii informoval, že dnes sa opäť stretol medzi štyrmi očami s prezidentom USA Barackom Obamom. Na schôdzke, ktorá trvala 20-30 minút hovorili o Sýrii, nie však o Edwardovi Snowdenovi, ktorý prezradil tajné americké programy sledovania internetovej a telefonickej komunikácie.
Podľa Putina si s Obamom vymenili názory, ale v otázke Sýrie sa nezhodli. Ich dialóg sa však niesol "dobrej atmosfére".
Putin ďalej oznámil, že ministri zahraničných vecí oboch krajín Sergej Lavrov a John Kerry sa čoskoro stretnú, aby "diskutovali o tomto bolestivom probléme".
Použitie vojenskej sily proti suverénnemu štátu akým je Sýria je podľa Putina možné len na "sebaobranu". Ruský prezident v odpovedi na novinársku otázku potvrdil, že Rusko bude aj naďalej pomáhať Sýrii vo vojenskej i humanitárnej oblasti. Tiež je presvedčený, že sýrski povstalci robili kroky, aby vyprovokovali chemický útok armády.
Takmer všetci predstavitelia skupiny G20 na summite v Petrohrade súhlasili s potrebou uskutočniť operáciu proti Sýrii po tom, ako tam boli v auguste použité chemické zbrane. Povedal to dnes po skončení vrcholnej schôdzke turecký premiér Recep Tayyip Erdogan.
"Takmer všetci najvyšší predstavitelia, ktorí boli prítomní na summite, pozorne sledovali masakru, ktorú sýrsky režim uskutočnil na vlastných ľuďoch a vyjadrili sa, že operácia proti Damasku je mimoriadne potrebná," povedal podľa agentúry Reuters Erdogan.
Obama sa bude snažiť presvedčiť verejnosť v USA o potrebe útoku na Sýriu
Americký prezident na tlačovej konferencii po skončení summitu G20 v Petrohrade. Foto: TASR/APVäčšina lídrov na summite krajín G20 v Petrohrade sa zhodla na zodpovednosti sýrskeho prezidenta Bašára Asada za chemický útok voči civilistom. Na tlačovej konferencii po skončení vrcholnej schôdzky to vyhlásil americký prezident Barack Obama.
Nezhody podľa Obamu, ktorého citovala agentúra Reuters, panovali na rokovaniach pri otázke, či je náležité použiť vojenskú silu voči Sýrii bez platnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.
O krokoch, ktoré Spojené štáty podniknú voči Sýrii, plánuje prezident USA podľa vlastných slov informovať americkú verejnosť v mimoriadnom prejave v utorok.
Obama ďalej povedal, že rozumie skepse panujúcej v USA v súvislosti so zvažovaným útokom voči Sýrii. Zároveň však podľa agentúry AP vyjadril presvedčenie, že dokáže verejnosť presvedčiť o tom, že po použití chemických zbraní režimom v Sýrii je vojenský zásah nevyhnutný. Prezident USA upozornil, že Američanov sa bude usilovať presvedčiť tým, že zásah bude "vyvážený a obmedzený" a naplánovaný tak, aby spĺňal medzinárodné náležitosti.
"Verím mojim voličom, že chcú, aby som im poskytol rozhodnutie podľa svojho najlepšieho vedomia. Preto si ma zvolili a následne opäť potvrdili vo funkcii," uviedol Obama.
Americký prezident nechcel špekulovať o tom, aké kroky podnikne, ak Kongres nepodporí vojenský úder v Sýrii. Zopakoval, že je presvedčený o svojom práve podniknúť limitovanú vojenskú operáciu v Sýrii i bez odobrenia zákonodarcov.
Obama sa v súčasnosti intenzívne snaží získať súhlas amerického Kongresu s vojenským zásahom voči Sýrii. Ministerstvo zahraničných vecí USA zverejnilo vo štvrtok zoznam deviatich krajín sveta, ktoré doposiaľ priamo podporili zamýšľaný americký úder voči Sýrii. Podľa portálu Politico.com ide o Austráliu, Albánsko, Kanadu, Dánsko, Francúzsko, Kosovo, Poľsko, Rumunsko a Turecko. Štátny department však neuviedol, ktoré z týchto krajín aj ponúkli svoju spoluúčasť na operácii.
Nemecká kancelárka A. Merkelová verí v politické riešenie sýrskeho konfliktu
Angela Merkelová na summite G20Foto: TASR/APNemecká kancelárka Angela Merkelová dnes na summite krajín G20 v ruskom Petrohrade uviedla, že možný vojenský zásah Spojených štátov proti Sýrii neznižuje potrebu politického riešenia konfliktu. Informovala o tom agentúra DPA.
Merkelová na záver summitu novinárom ďalej povedala, že všetci zúčastnení vyjadrili podporu pre politické riešenie, kým určité nezhody sa týkali len údajného použitia chemických zbraní sýrskou armádou.
"Všetci, vrátane Turecka, sa zhodujú na tom, že Ženeva II bude prospešná," uviedla kancelárka, majúc na mysli mierovú konferenciu o Blízkom východe so zreteľom na konflikt v Sýrii. Konferencia, ktorú pôvodne zorganizovali USA a Rusko, je naplánovaná na záver roka.
Merkelová dodala, že Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu by mal prešetriť obvinenia z chemického útoku, aby bolo možné sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi oznámiť, že spáchal zločin.
Obama zdôraznil potrebu dodržiavania zákazu použitia chemických zbraní
Americký prezident Barack ObamaFoto: TASR/APAmerický prezident Barack Obama na summite G20 v Petrohrade zdôraznil potrebu dodržiavania medzinárodného zákazu použitia chemických zbraní.
Šéf Bieleho domu tiež zdôraznil, že Spojené štáty nadobudli veľké presvedčenie o tom, že sýrske jednotky takéto zbrane použili, informovala dnes tlačová agentúra Reuters.
Obama sa k Sýrii vyjadroval na štvrtkovej večeri s lídrami krajín G20, ktorej hostiteľom bol ruský prezident Vladimir Putin. Šéf Kremľa je hlavným odporcom americkej snahy o potrestanie sýrskeho prezidenta Bašára Asada za chemický útok z 21. augusta, z ktorého obviňujú jeho jednotky.
Americký prezident hovoril o Sýrii aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý rovnako ako Putin blokuje akciu Bezpečnostnej rady OSN, čo marí snahy USA o medzinárodnú solidaritu.
Podľa Obamových slov je dôležité dodržať medzinárodné normy zakazujúce použitie chemických zbraní. Zmienil sa aj o paralýze BR OSN v otázke Sýrie. Obama sa snaží presvedčiť americký Kongres, aby súhlasil s použitím vojenskej sily proti Sýrii.
Bráhímí varoval pred útokom na Sýriu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN
Medzinárodný vyslanec pre Sýriu Lachdar Bráhímí.Foto: FOTO TASR/APMierový vyslanec OSN pre Sýriu Lachdar Bráhímí dnes uviedol, že žiadna krajina nemá právo "vziať zákon do vlastných rúk" a uskutočniť vojenský zásah proti Sýrii bez jeho schválenia Bezpečnostnou radou OSN. Informovala o tom agentúra Reuters.
Bráhímí to povedal v rámci summitu G20 v ruskom Petrohrade po stretnutí s ministrami zahraničných vecí, medzi ktorými bol aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Aj podľa jeho slov si mnohé štáty uvedomujú, že zásah proti Sýrii bez odobrenia v Bezpečnostnej rade OSN by zmaril šance na dosiahnutie politického riešenia.
Cameron a Pan Ki-mun vyzvali na ďalšiu pomoc pre sýrskych civilistov
Cameron a Pan Ki-munFoto: TASR/APPokým svetové veľmoci diskutujú o spôsoboch ukončenia občianskej vojny v Sýrii, britský premiér David Cameron a generálny tajomník OSN Pan Ki-mun sa snažia presvedčiť bohaté krajiny, aby poskytli viac peňazí na pomoc jej obetiam. Napísala to dnes tlačová agentúra AP.
Cameron bol dnes hostiteľom stretnutia darcovských krajín popri summite skupiny G20 v ruskom Petrohrade.
Oznámil zároveň ďalšiu britskú pomoc vo výške 52 miliónov libier (61,7 mil. eur), určenú najmä na zdravotnícky výcvik a vybavenie na pomoc obetiam chemických útokov.
Nie je jasné, či aj iní zúčastnení prisľúbili novú pomoc, konštatovala AP.
Stretnutie bolo súčasťou širšej snahy iniciovanej pred Valným zhromaždením OSN, ktorej cieľom je pomôcť utečencom a civilistom v Sýrii. USA a ich spojenci vedú spory so spojencami Sýrie ohľadom toho, či má do konfliktu zasiahnuť medzinárodné spoločenstvo.
Cameron: Čakať na súhlas BR OSN so zásahom v Sýrii je "nebezpečné"
David Cameron Foto: TASR/APakať na súhlas Bezpečnostnej rady OSN s vojenskými útokmi na Sýriu je "nebezpečná doktrína", vyhlásil dnes na summite G20 v ruskom Petrohrade britský premiér David Cameron.
Niektorí z lídrov na štvrtkovej večeri podľa neho zdôraznili, že vojenský zásah by nemal právny základ, pokiaľ by nešlo o sebaobranu alebo by ho neschválila BR OSN.
"Nemyslím si, že je to tak. Myslím si, že je to veľmi nebezpečná doktrína. Ak to akceptujete, mohli by ste mať krajinu, ktorá zmasakruje polovicu svojich obyvateľov, zablokovanú Bezpečnostnú radu OSN, a nikto by nemohol konať," citovala Camerona tlačová agentúra Reuters.
Za frustrujúce označil britský premiér to, že niektoré krajiny vrátane stálych členov BR OSN vyhlasujú, že rozhodnúť o všetkom musí Bezpečnostná rada, no práve tieto krajiny v tejto rade už dva a pol roka blokujú akékoľvek opatrenia a rezolúcie.
Čínsky prezident Si Ťin-pching medzitým uviedol, že americkému prezidentovi Barackovi Obamovi na dnešnom stretnutí popri summite G20 povedal, že kríza v Sýrii by mala byť vyriešená politicky a nie vojenským úderom.
"Politické riešenie je jediným správnym východiskom zo sýrskej krízy a vojenský útok nemôže tento problém vyriešiť od základu," citovala čínskeho lídra štátna tlačová agentúra Sinchua. "Očakávame, že určité krajiny si to pred konaním znova premyslia," dodal.
Ministri obrany EÚ vinia z chemického útoku v Sýrii prezidenta Asada
Zo stretnutia ministrov obrany EÚ, v strede šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová a generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Foto: TASR/APMinistri obrany členských krajín EÚ sa na záver dvojdňového neformálneho stretnutia vo Vilniuse zhodli na tom, že za chemický útok z 21. augusta je vinný sýrsky vodca Bašár Asad.
Na stretnutí ministrov sa zúčastnila aj šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová a na jej pozvanie aj generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
Rozhodnutie ministrov prišlo po tom, ako Francúzsko, Nemecko, Británia a USA zverejnili správy tajných služieb, ktoré z chemického útoku obviňujú Asada.
Rusko, člen Bezpečnostnej rady OSN, ktoré má právo veta, upozorňuje, že správy spravodajských služieb sú nedostatočné a potrebné sú ďalšie dôkazy.
Neformálne zasadnutie ministrov obrany EÚ sa koná raz za šesť mesiacov v krajine práve predsedajúcej Rade EÚ.
Schôdza je určená na neformálne diskusie o niektorých kľúčových otázkach v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Neformálne zasadnutie Rady EÚ ministrov obrany vo Vilniuse sa zároveň sústredilo na prípravu decembrového summitu EÚ, ktorý má prediskutovať obranno-bezpečnostné záležitosti.
G20: Prezidenti USA a Číny rokovali o bilaterálnych vzťahoch
Americký prezident Barack Obama a čínsky prezident Si Ťin-pching sa dnes stretli v ruskom Petrohrade, kde prebieha summit G20. Témou ich rozhovorov boli bilaterálne americko-čínske vzťahy a ďalšie otázky, zaujímajúce obe strany. Čínsky prezident Si Ťin-pching (vpravo) a americký prezident Barack Obama (vľavo) počas stretnutia na summite lídrov skupiny G20 v ruskom Petrohrade v piatok 6. septembra 2013.Foto: TASR/AP
Čínsky prezident uviedol, že stretnutie mu pripomenulo summit s Obamom pred troma mesiacmi, kde si obe hlavy štátov vymenili názory na dvojstranné otázky a na to, akým spôsobom sa usilovať o nový charakter vzťahov medzi ich krajinami - svetovými mocnosťami -, uviedla tlačová agentúra Sinchua.
"Čína a Spojené štáty úzko spolupracujú, aby sa uplatnil konsenzus dosiahnutý na summite," povedal Si Ťin-pching. Dodal, že čínsko-americké vzťahy si udržiavajú dobrý vývoj, obe krajiny zlepšili vojenskú spoluprácu, komunikujú a spolupracujú v dôležitých svetových a regionálnych otázkach.
Obama podotkol, že Spojené štáty a Čína dosiahli pokrok v spolupráci v otázkach klimatických zmien a v posilnení vzťahov oboch armád.
Ako ďalej zdôraznil šéf Bieleho domu, s čínskym lídrom sa dohodli, že vytvoria "nový model vzťahov mocností", založený na praktickej spolupráci a konštruktívnom riešení rozporov.
Išlo už o druhé stretnutie amerického a čínskeho prezidenta v priebehu troch mesiacov. Prvé sa uskutočnilo v dňoch 7.-8. júna v Kalifornii v USA.
G20: Desať krajín podporilo deklaráciu USA odsudzujúcu chemický útok v Sýrii
Petrohrad 6. septembra (TASR) - Desať krajín sa pridalo k Spojeným štátom a v spoločnej deklarácii na summite G20 v Petrohrade odsúdili chemický útok v Sýrii, pričom vyjadrili podporu medzinárodnému úsiliu zabezpečiť zákaz ich používania. Informovala o tom agentúra DPA.
"Vyzývame na ráznu medzinárodnú reakciu na toto vážne porušenie globálnych pravidiel a etiky, ktorá by vyslala jasný signál, že takýto ohavný čin sa už nikdy nemôže zopakovať. Tí, ktorí vykonali tieto zločiny, sa musia sa ne zodpovedať," uviedli v spoločnej deklarácii Austrália, Británia, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Kórejská republika, Saudská Arábia, Španielsko, Turecko a Spojené štáty.
V prijatom texte ďalej konštatovali, že podporujú "kroky, ktoré podnikli Spojené štáty a ďalšie krajiny s cieľom zabezpečiť zákaz používania chemických zbraní". V deklarácii sa podľa agentúry DPA konkrétne nespomína vojenský zásah, ani iné záväzky krajín na podporu úderu zvažovaného Spojenými štátmi.
