Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ak sa podľa geológa vrátime do histórie a zhodnotíme zdokumentované prírodné katastrofy, v neradostnom rebríčku sú na popredných miestach záplavy tesne nasledované zemetraseniami.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Počet obyvateľov Zeme sa za uplynulých 50 rokov zdvojnásobil. Ľudia obývajú miesta nerešpektujúc alebo často fatálne podceňujúc prírodné podmienky, uviedol v rozhovore pre TASR geológ Jozef Hók. Doposiaľ podľa jeho slov neexistuje uspokojivá definícia slovného spojenia "prírodná katastrofa", aj keď "všetci tušíme", čo sa za ním môže skrývať.
"Je to hlavne tým, že do definície je príliš často vnášaný náš antropocentrický pohľad a obyčajne hľadáme za pojmom katastrofa stratu majetku, poškodenie infraštruktúry alebo stratu toho najcennejšieho - ľudského života. Prírodné katastrofy však postihovali Zem aj predtým, ako ju kolonizoval ľudský druh. Záplavy, zemetrasenia, výbuchy sopiek, zaľadnenia, globálne otepľovania alebo pády extraterestriálnych telies sú dobre zdokumentované a postihovali Zem v rozmeroch, ktoré si dnes vieme len ťažko predstaviť. Preto by sme za prírodnú katastrofu mohli označiť prírodný proces, vedúci k obyčajne rýchlej zmene prírodných a životných podmienok na území, ktoré bolo zasiahnuté nevynímajúc celý zemský povrch," vysvetlil odborník z katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak sa podľa neho vrátime do histórie a zhodnotíme zdokumentované prírodné katastrofy, v neradostnom rebríčku sú na popredných miestach záplavy tesne nasledované zemetraseniami. Všetky sa odohrali v Číne.
"V mesiacoch júl a august v roku 1931 sa rozvodnila rieka Chuang-che a počet obetí sa odhaduje na jeden až štyri milióny. Tá istá rieka pri rozvodnení v roku 1887 zahubila jeden až dva milióny ľudí. Nasleduje katastrofálne zemetrasenie, ktoré 24. januára 1556 postihlo provinciu Šan-si v strednej Číne a zahynulo pri ňom 830.000 ľudí, čo bolo 60 percent všetkej populácie. Odhadovaná magnitúda zemetrasenia bola 8,0. Vôbec najsilnejšie doposiaľ zaznamenané zemetrasenie bolo 22. mája 1960 v Čile. Zaznamenaná magnitúda bola až 9,5 a odhadované straty na ľudských životoch uvádzajú hornú hranicu 6000 mŕtvych, pričom sú sem zahrnuté aj obete vyvolanej vlny cunami. Z neradostnej štatistiky jednoznačne vyplýva, že veľkosť alebo rozsah prírodnej katastrofy nemusí a často ani nie je priamo úmerný počtu obetí," uviedol Hók.
A ako je to s prírodnými katastrofami v Európe? Ako tvrdí geológ, pravdepodobne najväčšia v podobe zemetrasenia postihla mesto Lisabon, a to 1. novembra 1755. "V danom prípade vznikol ničivý synergický efekt zemetrasenia, požiaru a následnej vlny cunami, a ten si podľa kritických odhadov vyžiadal až 50.000 mŕtvych. Jean-Jacques Rousseau napísal, že je to cena, ktorú platí ľudstvo za civilizáciu. Zrejme tým narážal na to, že Lisabon mal v období zemetrasenia približne 200.000 obyvateľov," doplnil Hók.
K najničivejšiemu zemetraseniu na území Slovenska došlo podľa jeho slov 28. júna 1764 o piatej hodine ráno v Komárne. Zničených bolo 279 domov a sedem kostolov. Vierohodné správy o počte mŕtvych sa pohybujú medzi 120 až 200. Na konci 18. storočia vydala mestská rada zákaz stavať viacposchodové domy. Jeho dodržiavanie trvalo do začiatku 20. storočia a potom sa "akosi prestal rešpektovať", poznamenal geológ.
"Ľudia si často kladú otázku, či je výskyt prírodných katastrof častejší a zároveň či existuje vzťah medzi ľudskými aktivitami a opakovaným výskytom prírodných katastrof, resp. ich frekvenciou. Odpoveď znie áno aj nie. Vznik zemetrasenia alebo sopečnú erupciu nemôžeme ovplyvniť. Čo však ovplyvniť môžeme, alebo aj nemôžeme, je urbanizácia rizikových oblastí, resp. prijatie takých opatrení, ktoré by s maximálnou možnou mierou vedeli zmierniť dopady prírodnej katastrofy. Úspešne sa to darí realizáciou protipovodňových opatrení na Dunaji, ale aj na ďalších riekach na našom území. Voči seizmickým otrasom dnes vieme, ak chceme, stavby úspešne zodolniť," povedal Hók. Príklad z Komárna však podľa neho nesvedčí o našej prezieravosti.
"Podobne je to aj pri toľko omieľanom démonovi globálneho otepľovania. Ak skutočne vieme spoľahlivo determinovať, že povrch Zeme sa otepľuje, tak by sme mali povedať prečo a následne robiť príslušné opatrenia. Nie iba predávať a kupovať exhaláty, ktoré sú vraj príčinou všetkého zla. Dodnes nikto presne nespočítal, koľko plynov sa uvoľní do atmosféry pri sopečnej erupcii. Popol a prach z bezvýznamného islandského vulkánu Eyjafjallajökull však dokázali zastaviť leteckú dopravu temer nad celou Európou," pripomenul geológ.
Konštatoval, že aj lokálna povodeň vie dnes spôsobiť vážne škody vrátane škôd na zdraví a ľudských životoch. "Podobne je to so zemetraseniami a vulkánmi. Po príklady isto nie je treba chodiť ďaleko. Osobne som presvedčený, že frekvencia prírodných katastrof, resp. 'obyčajne rýchlych zmien prírodných a životných podmienok', sa nemení. Mení sa frekvencia interakcie spomenutých zmien s ľudskou populáciou a jej štruktúrami a v budúcnosti bude nepochybne narastať úmerne tomu, ako budeme obývať čoraz nevhodnejšie územia. V rámci lepšej politickej a masmediálnej predajnosti to budú katastrofy. Mali by sme ich nazývať zlyhaním a ľahostajnosťou," dodal Hók.
"Je to hlavne tým, že do definície je príliš často vnášaný náš antropocentrický pohľad a obyčajne hľadáme za pojmom katastrofa stratu majetku, poškodenie infraštruktúry alebo stratu toho najcennejšieho - ľudského života. Prírodné katastrofy však postihovali Zem aj predtým, ako ju kolonizoval ľudský druh. Záplavy, zemetrasenia, výbuchy sopiek, zaľadnenia, globálne otepľovania alebo pády extraterestriálnych telies sú dobre zdokumentované a postihovali Zem v rozmeroch, ktoré si dnes vieme len ťažko predstaviť. Preto by sme za prírodnú katastrofu mohli označiť prírodný proces, vedúci k obyčajne rýchlej zmene prírodných a životných podmienok na území, ktoré bolo zasiahnuté nevynímajúc celý zemský povrch," vysvetlil odborník z katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ak sa podľa neho vrátime do histórie a zhodnotíme zdokumentované prírodné katastrofy, v neradostnom rebríčku sú na popredných miestach záplavy tesne nasledované zemetraseniami. Všetky sa odohrali v Číne.
"V mesiacoch júl a august v roku 1931 sa rozvodnila rieka Chuang-che a počet obetí sa odhaduje na jeden až štyri milióny. Tá istá rieka pri rozvodnení v roku 1887 zahubila jeden až dva milióny ľudí. Nasleduje katastrofálne zemetrasenie, ktoré 24. januára 1556 postihlo provinciu Šan-si v strednej Číne a zahynulo pri ňom 830.000 ľudí, čo bolo 60 percent všetkej populácie. Odhadovaná magnitúda zemetrasenia bola 8,0. Vôbec najsilnejšie doposiaľ zaznamenané zemetrasenie bolo 22. mája 1960 v Čile. Zaznamenaná magnitúda bola až 9,5 a odhadované straty na ľudských životoch uvádzajú hornú hranicu 6000 mŕtvych, pričom sú sem zahrnuté aj obete vyvolanej vlny cunami. Z neradostnej štatistiky jednoznačne vyplýva, že veľkosť alebo rozsah prírodnej katastrofy nemusí a často ani nie je priamo úmerný počtu obetí," uviedol Hók.
A ako je to s prírodnými katastrofami v Európe? Ako tvrdí geológ, pravdepodobne najväčšia v podobe zemetrasenia postihla mesto Lisabon, a to 1. novembra 1755. "V danom prípade vznikol ničivý synergický efekt zemetrasenia, požiaru a následnej vlny cunami, a ten si podľa kritických odhadov vyžiadal až 50.000 mŕtvych. Jean-Jacques Rousseau napísal, že je to cena, ktorú platí ľudstvo za civilizáciu. Zrejme tým narážal na to, že Lisabon mal v období zemetrasenia približne 200.000 obyvateľov," doplnil Hók.
K najničivejšiemu zemetraseniu na území Slovenska došlo podľa jeho slov 28. júna 1764 o piatej hodine ráno v Komárne. Zničených bolo 279 domov a sedem kostolov. Vierohodné správy o počte mŕtvych sa pohybujú medzi 120 až 200. Na konci 18. storočia vydala mestská rada zákaz stavať viacposchodové domy. Jeho dodržiavanie trvalo do začiatku 20. storočia a potom sa "akosi prestal rešpektovať", poznamenal geológ.
"Ľudia si často kladú otázku, či je výskyt prírodných katastrof častejší a zároveň či existuje vzťah medzi ľudskými aktivitami a opakovaným výskytom prírodných katastrof, resp. ich frekvenciou. Odpoveď znie áno aj nie. Vznik zemetrasenia alebo sopečnú erupciu nemôžeme ovplyvniť. Čo však ovplyvniť môžeme, alebo aj nemôžeme, je urbanizácia rizikových oblastí, resp. prijatie takých opatrení, ktoré by s maximálnou možnou mierou vedeli zmierniť dopady prírodnej katastrofy. Úspešne sa to darí realizáciou protipovodňových opatrení na Dunaji, ale aj na ďalších riekach na našom území. Voči seizmickým otrasom dnes vieme, ak chceme, stavby úspešne zodolniť," povedal Hók. Príklad z Komárna však podľa neho nesvedčí o našej prezieravosti.
"Podobne je to aj pri toľko omieľanom démonovi globálneho otepľovania. Ak skutočne vieme spoľahlivo determinovať, že povrch Zeme sa otepľuje, tak by sme mali povedať prečo a následne robiť príslušné opatrenia. Nie iba predávať a kupovať exhaláty, ktoré sú vraj príčinou všetkého zla. Dodnes nikto presne nespočítal, koľko plynov sa uvoľní do atmosféry pri sopečnej erupcii. Popol a prach z bezvýznamného islandského vulkánu Eyjafjallajökull však dokázali zastaviť leteckú dopravu temer nad celou Európou," pripomenul geológ.
Konštatoval, že aj lokálna povodeň vie dnes spôsobiť vážne škody vrátane škôd na zdraví a ľudských životoch. "Podobne je to so zemetraseniami a vulkánmi. Po príklady isto nie je treba chodiť ďaleko. Osobne som presvedčený, že frekvencia prírodných katastrof, resp. 'obyčajne rýchlych zmien prírodných a životných podmienok', sa nemení. Mení sa frekvencia interakcie spomenutých zmien s ľudskou populáciou a jej štruktúrami a v budúcnosti bude nepochybne narastať úmerne tomu, ako budeme obývať čoraz nevhodnejšie územia. V rámci lepšej politickej a masmediálnej predajnosti to budú katastrofy. Mali by sme ich nazývať zlyhaním a ľahostajnosťou," dodal Hók.
