Attack on Prime Minister
News in English
Plánom bolo, aby bohatšie krajiny požičali tieto devízové rezervné aktíva fondu, ktorý by ich zase mohol požičať rozvojovým ekonomikám za nižšie ako trhové úrokové sadzby.
Autor TASR
Paríž 22. júna (TASR) - Bohaté krajiny splnili cieľ, ktorým je prerozdeliť zraniteľným štátom 100 miliárd USD z prostriedkov Medzinárodného menového fondu (MMF). Uviedla to vo štvrtok generálna riaditeľka fondu Kristalina Georgievová na finančnom samite v Paríži. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a Reuters.
Bohaté krajiny sa v roku 2021 dohodli, že prenesú časť svojich nevyužitých špeciálnych práv čerpania (Special Drawing Rights, SDR), medzinárodnej rezervnej meny, na chudobné štáty. Plánom bolo, aby bohatšie krajiny požičali tieto devízové rezervné aktíva fondu, ktorý by ich zase mohol požičať rozvojovým ekonomikám za nižšie ako trhové úrokové sadzby. Francúzsko a Japonsko pred summitom oznámili, že na tento účel presunú 30 % svojich SDR.
"Dosiahli sme 100 miliárd USD na pôžičky SDR. To bol náš cieľ od roku 2021," povedala Georgievová na samite.
Dosiahnutie tohto cieľa bolo jedným z kľúčových bodov samitu pre nový globálny finančný pakt. Tieto financie majú pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s dlhovou záťažou a dôsledkami zmeny klímy.
Parížsky samit nemá mandát na prijímanie formálnych rozhodnutí, zdôraznili francúzski organizátori, ale jeho cieľom je dať silný politický impulz kľúčovým otázkam, o ktorých sa bude diskutovať na nadchádzajúcich klimatických konferenciách a iných medzinárodných stretnutiach.
Účastníci summitu by mohli podporiť daň z emisií skleníkových plynov produkovaných medzinárodnou lodnou dopravou s cieľom umožniť jej prijatie na júlovom zasadnutí Medzinárodnej námornej organizácie.
Aktivisti presadzujú tiež daň na priemysel fosílnych palív a ďalšiu daň na finančné transakcie, no tieto dva návrhy majú, ako sa zdá, malú podporu bohatších krajín.
Diskutovať sa má aj o reštrukturalizácii a zrušení dlhu chudobných štátov, keďže pribúda počet krajín, ktoré zápasia s neudržateľným dlhom, čo ešte zhoršujú klimatické zmeny.
Na summite sa má zúčastniť 50 hláv štátov a vlád, svetových finančníkov a aktivistov. Mnohí sú z chudobných a klimaticky citlivých krajín. Len dvaja sú členmi skupiny G7 (siedmich najbohatších krajín sveta) - Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. USA zastupuje ministerka financií Janet Yellenová a vyslanec pre klímu John Kerry.
Medzi prítomnými sú aj čínsky premiér Li Čchiang, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, šéf Svetovej banky Ajay Banga a prezidentka MMF Kristalina Georgievová.
Bohaté krajiny sa v roku 2021 dohodli, že prenesú časť svojich nevyužitých špeciálnych práv čerpania (Special Drawing Rights, SDR), medzinárodnej rezervnej meny, na chudobné štáty. Plánom bolo, aby bohatšie krajiny požičali tieto devízové rezervné aktíva fondu, ktorý by ich zase mohol požičať rozvojovým ekonomikám za nižšie ako trhové úrokové sadzby. Francúzsko a Japonsko pred summitom oznámili, že na tento účel presunú 30 % svojich SDR.
"Dosiahli sme 100 miliárd USD na pôžičky SDR. To bol náš cieľ od roku 2021," povedala Georgievová na samite.
Dosiahnutie tohto cieľa bolo jedným z kľúčových bodov samitu pre nový globálny finančný pakt. Tieto financie majú pomôcť krajinám s nízkymi príjmami vyrovnať sa s dlhovou záťažou a dôsledkami zmeny klímy.
Parížsky samit nemá mandát na prijímanie formálnych rozhodnutí, zdôraznili francúzski organizátori, ale jeho cieľom je dať silný politický impulz kľúčovým otázkam, o ktorých sa bude diskutovať na nadchádzajúcich klimatických konferenciách a iných medzinárodných stretnutiach.
Účastníci summitu by mohli podporiť daň z emisií skleníkových plynov produkovaných medzinárodnou lodnou dopravou s cieľom umožniť jej prijatie na júlovom zasadnutí Medzinárodnej námornej organizácie.
Aktivisti presadzujú tiež daň na priemysel fosílnych palív a ďalšiu daň na finančné transakcie, no tieto dva návrhy majú, ako sa zdá, malú podporu bohatších krajín.
Diskutovať sa má aj o reštrukturalizácii a zrušení dlhu chudobných štátov, keďže pribúda počet krajín, ktoré zápasia s neudržateľným dlhom, čo ešte zhoršujú klimatické zmeny.
Na summite sa má zúčastniť 50 hláv štátov a vlád, svetových finančníkov a aktivistov. Mnohí sú z chudobných a klimaticky citlivých krajín. Len dvaja sú členmi skupiny G7 (siedmich najbohatších krajín sveta) - Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. USA zastupuje ministerka financií Janet Yellenová a vyslanec pre klímu John Kerry.
Medzi prítomnými sú aj čínsky premiér Li Čchiang, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, šéf Svetovej banky Ajay Banga a prezidentka MMF Kristalina Georgievová.
