Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532 — 537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána.
Autor TASR
Atény 24. júla (TASR) - Pravoslávne chrámy v Grécku rozozvučali v piatok na poludnie svoje zvony a stiahli vlajky na pol žrde na znak smútku nad premenou byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule na mešitu a v súvislosti s tým, že sa tam v piatok prvýkrát po 86 rokoch konali tradičné každotýždňové moslimské obrady.
Agentúra AFP dodala, že niektoré náboženské a nacionalistické skupiny v Grécku zvolali na piatok večer zhromaždenia v Aténach a Solúne, aby protestovali proti premene byzantského chrámu na mešitu.
Patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi Hieronymos vo svojej reakcii na dianie v Istanbule vyzval veriacich, aby protestovali proti tomuto "bezbožnému aktu ničenia" bývalej hlavnej katedrály byzantskej ríše.
Dnešok "je dňom smútku pre celé... kresťanstvo," uviedol Hieronymos. Dodal, že v piatok večer usporiada v Aténach bohoslužbu, počas ktorej zaznie aj akatist - modlitba byzantského obradu k presvätej Bohorodičke.
Agentúra AFP poznamenala, že podobná bohoslužba sa konala v Hagii Sofii aj v roku 1453, v predvečer pádu byzantskej ríše do rúk Osmanov.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532 — 537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 ju na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásili za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a znepokojenie vyjadrili Spojené štáty, EÚ, Rusko, UNESCO i viacerí cirkevní predstavitelia vrátane pápeža Františka. Grécke ministerstvo kultúry tento krok označilo za "provokáciu voči civilizovanému svetu". Patriarcha Hieronymos v piatok uviedol, že Hagia Sophia je "symbolom našej viery a univerzálnou kultúrnou pamiatkou".
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však trvá na tom, že Turecko má na takúto premenu "historické a zvrchované právo". Zároveň povedal, že Hagia Sofia bude naďalej otvorená pre turistov všetkých vierovyznaní a vstup do nej bude bezplatný.
V roku 2007 sa tento chrám ocitol na celosvetovom zozname architektonických zázrakov. Išlo o výsledok ankety, na ktorej sa prostredníctvom internetu alebo telefonického prieskumu zúčastnilo takmer 100 miliónov ľudí.
Agentúra AFP dodala, že niektoré náboženské a nacionalistické skupiny v Grécku zvolali na piatok večer zhromaždenia v Aténach a Solúne, aby protestovali proti premene byzantského chrámu na mešitu.
Patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi Hieronymos vo svojej reakcii na dianie v Istanbule vyzval veriacich, aby protestovali proti tomuto "bezbožnému aktu ničenia" bývalej hlavnej katedrály byzantskej ríše.
Dnešok "je dňom smútku pre celé... kresťanstvo," uviedol Hieronymos. Dodal, že v piatok večer usporiada v Aténach bohoslužbu, počas ktorej zaznie aj akatist - modlitba byzantského obradu k presvätej Bohorodičke.
Agentúra AFP poznamenala, že podobná bohoslužba sa konala v Hagii Sofii aj v roku 1453, v predvečer pádu byzantskej ríše do rúk Osmanov.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532 — 537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 ju na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásili za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a znepokojenie vyjadrili Spojené štáty, EÚ, Rusko, UNESCO i viacerí cirkevní predstavitelia vrátane pápeža Františka. Grécke ministerstvo kultúry tento krok označilo za "provokáciu voči civilizovanému svetu". Patriarcha Hieronymos v piatok uviedol, že Hagia Sophia je "symbolom našej viery a univerzálnou kultúrnou pamiatkou".
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však trvá na tom, že Turecko má na takúto premenu "historické a zvrchované právo". Zároveň povedal, že Hagia Sofia bude naďalej otvorená pre turistov všetkých vierovyznaní a vstup do nej bude bezplatný.
V roku 2007 sa tento chrám ocitol na celosvetovom zozname architektonických zázrakov. Išlo o výsledok ankety, na ktorej sa prostredníctvom internetu alebo telefonického prieskumu zúčastnilo takmer 100 miliónov ľudí.
