Attack on Prime Minister
News in English
Stratfor ďalej uvádza, že keď sa zlepší počasie, prílev migrantov z Blízkeho východu do Grécka bude pokračovať, a to napriek nedávnej dohode medzi Európskou úniou a Tureckom.
Autor TASR
Austin 15. apríla (TASR) - Krajiny pozdĺž tzv. balkánskej migračnej trasy budú lobovať za pozastavenie gréckeho členstva v schengenskom priestore a zachovanie súčasných hraničných kontrol. Avšak Nemecko a Taliansko ale podporia Grécko, ktoré napokon zostane v Schengene, uvádza vo svojej prognóze druhého štvrťroku 2016 v Európe americká súkromná konzultačná spravodajská agentúra Stratfor.
Európska únia i tak, a to najmä v súvislosti s nedávnymi teroristickými útokmi v Bruseli, bude tolerovať predĺženie hraničných kontrol v citlivých častiach migračných trás, píše Stratfor.
Podľa jeho prognózy migračná kríza ovplyvní aj politický vývoj v Nemecku. Pozícia kancelárky Angely Merkelovej nebude v stávke, ale slabý výkon jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v marcových parlamentných voľbách v troch spolkových krajinách a úspech protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) vyvolá nezhody vo vláde. Merkelová bude pokračovať v hľadaní celoúnijného prístupu k migračnej kríze, ale žiadny nenájde. Bude sa tak spoliehať na obmedzený počet krajín, ktoré stále podporujú plán na relokáciu migrantov.
Stratfor ďalej uvádza, že keď sa zlepší počasie, prílev migrantov z Blízkeho východu do Grécka bude pokračovať, a to napriek nedávnej dohode medzi Európskou úniou a Tureckom. Členské krajiny budú ale váhať s relokáciou migrantov na svoje územie.
Jednostranné opatrenia ako ploty, hraničné kontroly a kvóty na udeľovanie azylu budú realitou. Keďže hlavná balkánska trasa bude takmer úplne uzavretá, niektorí migranti budú hľadať alternatívnu cestu do severnej Európy, napríklad cez Albánsko a Bulharsko. Tieto krajiny tým pádom zosilnia kontroly na svojich hraniciach s Gréckom. Migranti, ktorí sa dostanú do Albánska, sa pokúsia preplaviť do Talianska cez Jadranské more.
Lepšie podmienky v Stredozemnom mori zasa oživia trasu spájajúcu severnú Afriku a južné Taliansko. To zareaguje tak, že podporí úsilie Bruselu smerujúce k nájdeniu celoúnijného riešenia krízy s cieľom zaistiť kontinuitu schengenskej dohody a podporiť plány na posilnenie prítomnosti EÚ v Stredomorí. Medzitým sa však niektoré krajiny susediace s Talianskom môžu rozhodnúť uzavrieť svoje hranice, aby zabránili migrantom v pohybe na sever.
S cieľom zastaviť migračnú vlnu EÚ predstaví plán na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá bude koordinovať operácie s národnými pohraničnými úradmi. Krajiny na vonkajších hraniciach EÚ, ako sú Taliansko, Grécko, Poľsko či Maďarsko, podporia túto myšlienku, ale budú proti návrhom Európskej komisie o udelení právomoci Bruselu poslať do členského štátu bez jeho súhlasu zmienenú Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž. V priebehu druhého štvrťroku 2016 však táto stráž nebude ešte vytvorená, dodáva Stratfor.
Európska únia i tak, a to najmä v súvislosti s nedávnymi teroristickými útokmi v Bruseli, bude tolerovať predĺženie hraničných kontrol v citlivých častiach migračných trás, píše Stratfor.
Podľa jeho prognózy migračná kríza ovplyvní aj politický vývoj v Nemecku. Pozícia kancelárky Angely Merkelovej nebude v stávke, ale slabý výkon jej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v marcových parlamentných voľbách v troch spolkových krajinách a úspech protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) vyvolá nezhody vo vláde. Merkelová bude pokračovať v hľadaní celoúnijného prístupu k migračnej kríze, ale žiadny nenájde. Bude sa tak spoliehať na obmedzený počet krajín, ktoré stále podporujú plán na relokáciu migrantov.
Stratfor ďalej uvádza, že keď sa zlepší počasie, prílev migrantov z Blízkeho východu do Grécka bude pokračovať, a to napriek nedávnej dohode medzi Európskou úniou a Tureckom. Členské krajiny budú ale váhať s relokáciou migrantov na svoje územie.
Jednostranné opatrenia ako ploty, hraničné kontroly a kvóty na udeľovanie azylu budú realitou. Keďže hlavná balkánska trasa bude takmer úplne uzavretá, niektorí migranti budú hľadať alternatívnu cestu do severnej Európy, napríklad cez Albánsko a Bulharsko. Tieto krajiny tým pádom zosilnia kontroly na svojich hraniciach s Gréckom. Migranti, ktorí sa dostanú do Albánska, sa pokúsia preplaviť do Talianska cez Jadranské more.
Lepšie podmienky v Stredozemnom mori zasa oživia trasu spájajúcu severnú Afriku a južné Taliansko. To zareaguje tak, že podporí úsilie Bruselu smerujúce k nájdeniu celoúnijného riešenia krízy s cieľom zaistiť kontinuitu schengenskej dohody a podporiť plány na posilnenie prítomnosti EÚ v Stredomorí. Medzitým sa však niektoré krajiny susediace s Talianskom môžu rozhodnúť uzavrieť svoje hranice, aby zabránili migrantom v pohybe na sever.
S cieľom zastaviť migračnú vlnu EÚ predstaví plán na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá bude koordinovať operácie s národnými pohraničnými úradmi. Krajiny na vonkajších hraniciach EÚ, ako sú Taliansko, Grécko, Poľsko či Maďarsko, podporia túto myšlienku, ale budú proti návrhom Európskej komisie o udelení právomoci Bruselu poslať do členského štátu bez jeho súhlasu zmienenú Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž. V priebehu druhého štvrťroku 2016 však táto stráž nebude ešte vytvorená, dodáva Stratfor.
