< sekcia Zahraničie

Gruzínsko nie je na vstup do NATO politicky pripravené, povedal Lajčák

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (vpravo) a jeho gruzínska rezortná partnerka Maia Pandžikidzeová (vľavo). Foto: TASR/Vladimír Benko

Definitívne rozhodnutie o tom, či najbližší septembrový summit NATO bude o ďalšom rozširovaní, prinesie júnová konferencia ministrov zahraničných vecí členských štátov zoskupenia.

Tbilisi 8. apríla (TASR) – Gruzínsko je síce po vojenskej stránke pripravené na vstup do Severoatlantickej aliancie, ale politicky ešte nie je na programe dňa. Po rokovaniach s vrcholnými predstaviteľmi krajiny to dnes v Tbilisi povedal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Na strane členských štátov aliancie sa hľadá spôsob, ako vyjadriť spokojnosť s plnením ich úloh v rámci NATO. Gruzínsko totiž patrí medzi najaktívnejších nečlenov. Má spomedzi nich najviac vojakov v operácii ISAF v Afganistane a zaviazalo sa vyslať svoje vojsko do misie EÚ v Stredoafrickej republike.

Na otázku, či rozhodnutie o ďalšom rozširovaní aliancie môže ovplyvniť aj situácia na Ukrajine, minister reagoval, že ide o faktor, ktorý je tiež potrebné brať do úvahy. "Sú krajiny, ktoré si myslia, že teraz treba konať opatrnejšie, a sú také, ktoré si myslia, že treba konať razantnejšie. Určite sa konsenzuálne stanovisko nájde," deklaroval Lajčák.

Podľa neho je dôležité, aby NATO zostalo verné svojim princípom, teda hodnotiť ašpirantské krajiny na základe dosiahnutých výsledkov. "Gruzínsko má konkrétne výsledky, ktoré si zaslúžia ocenenie," podotkol s tým, že by ho nerád videl ako prostriedok komunikácie s Ruskom či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. "Hodnoťme Gruzínsko ako krajinu a riešme naše vzťahy s Moskvou v priamom dialógu s Ruskou federáciou," podčiarkol.

Politickú nepripravenosť nevidí v súčasnej vláde, ale v konaní Gruzínska v roku 2008, keď po krátkej niekoľkodňovej rusko-gruzínskej vojne Moskva uznala nezávislosť dvoch odštiepeneckých regiónov, Južného Osetska a Abcházska. Gruzínsko považuje oba kaukazské regióny za okupované Ruskom. Gruzínsko v auguste 2008 vyslalo svoju armádu s cieľom opätovne dobyť Južné Osetsko, ktoré sa spolu s Abcházskom vymanilo spod kontroly Tbilisi v separatistických vojnách začiatkom 90. rokov. Do konfliktu zasiahla ruská armáda, ktorá gruzínske jednotky pri svojej jasnej prevahe rýchlo porazila. O život prišli stovky ľudí.

V súčasnosti sú na vstup do NATO štyria kandidáti

"Gruzínsko nekontroluje dve separatistické časti, to je realita. Realita je tiež to, že k vojenskej akcii v roku 2008 prispela aj vtedajšia gruzínska vláda. Na strane mnohých spojencov je obava, aby sa niečo podobné nezopakovalo," priblížil slovenský minister s tým, že sa zvažuje, do akej miery budúce členstvo Tbilisi prispeje k bojaschopnosti a posilneniu NATO, a na druhej strane, ako je aliancia ochotná a schopná plniť svoje záväzky smerom k nim vzhľadom na všetky uvedené okolnosti.

Definitívne rozhodnutie o tom, či najbližší septembrový summit NATO bude o ďalšom rozširovaní, prinesie júnová konferencia ministrov zahraničných vecí členských štátov zoskupenia. V súčasnosti sú štyria kandidáti na vstup, a to Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko a Macedónsko.

"Dnes sa na pôde aliancie vedie diskusia o tom, aká by mala byť správa smerom k politike otvorených dverí. Zatiaľ nie je konsenzus na tom, či nejaká krajina dostane pozvánku na členstvo," ozrejmil Lajčák. Čierna Hora je podľa neho krok od vstupu, Gruzínsko zase od toho, aby získalo status Akčného plánu pre členstvo. Minister nemá pochybnosti o tom, že NATO nakoniec nájde adekvátny spôsob na to, ako oceniť pokrok, ktorý spomínané krajiny dosiahli.

Lajčák sa dnes na túto tému rozprával so svojou rezortnou partnerkou Majou Pandžikidzeovou, gruzínskym premiérom Iraklim Garibašvilim, ako aj prezidentom Giorgim Margvelašvilim.