Kyjev 18. septembra (TASR) - Niekoľko ukrajinských pravicových aktivistov dnes zablokovalo vchod na ruské veľvyslanectvo v Kyjeve, kde je zriadená volebná miestnosť, aby ruskí občania žijúci na Ukrajine mali možnosť odovzdať svoj hlas v dnešných voľbách do ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu.



Medzi demonštrantmi bol aj líder nacionalistickej strany sloboda Ihor Myrošnyčenko, ktorý pred novinármi vyhlásil, že Ukrajina nemala dovoliť "nepriateľovi a agresorovi, ktorý jej ukradol Krymský polostrov, aby uskutočnil svoje ilegálne voľby na Ukrajine".

Na mieste zasahovala ukrajinská polícia, ktorá sa snažila uvoľniť blokádu budovy. Jeden z demonštrantov pritom na políciu zaútočil. Tá ho zatkla.

Pred ruským veľvyslanectvom bolo rušno

Podľa agentúry TASS sa jeden z ruských občanov, ktorý chcel na veľvyslanectve hlasovať, stal tiež terčom fyzického útoku. Polícia útočníka zatkla. Ďalšou obeťou útoku fyzického útoku pred veľvyslanectvom bol Ukrajinec, ktorý len do volebnej miestnosti sprevádzal svoju partnerku ruskej národnosti.

Agentúra RIA Novosti citovala vyhlásenie ruského veľvyslanca pre osobitné úlohy Andreja Nesterenka, podľa ktorého situácia vo volebných miestnostiach na Ukrajine "nie je jednoduchá". Ubezpečil, že sa prijímajú dodatočné opatrenia na ich zabezpečenie.

V noci na sobotu skupina radikálov zaútočila na budovu ruského veľvyslanectva v Kyjeve dymovnicami a tzv. zábavnou pyrotechnikou. Veľvyslanectvo následne zaslalo protestnú nótu na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ukrajinské vedenie po tomto incidente uviedlo, že v súvislosti s ruskými voľbami na Ukrajine budú ruské diplomatické úrady v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách políciou chránené ako obvykle. Neskôr však informovalo, že v pohotovosti budú policajné posily.

Voľby na Kryme sú podľa Kyjeva prejavom agresie

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že konanie volieb do ruskej Štátnej dumy na "dočasne okupovanom Kryme" je prejavom "pokračujúcej agresie Ruska voči Ukrajine".

Hovorkyňa ukrajinského rezortu diplomacie Mariana Becová vo svojom mikroblogu na sieti Twitter zdôraznila, že "Krym je Ukrajina. Voľby (ktoré sa tam konajú) sú nelegitímne a nezákonné. Výsledky sú bezcenné".

V súvislosti s konaním volieb do Štátnej dumy na ukrajinskom území ukrajinský prezident Petro Porošenko 10. septembra nariadil svojim podriadeným, aby informovali príslušné ruské úrady o nemožnosti uskutočniť ich na ukrajinskom území.

Foto: TASR AP

Kyjev vtedy oznámil, že podmienkou pre konanie volieb do ruskej Dumy na ukrajinskom území by bol súhlas Ruska s nekonaním volieb na Krymskom polostrove a v Sevastopole a vyškrtnutie obyvateľov Krymu z federálnych kandidátskych listín.

Voľby do ruskej Štátnej dumy na Ukrajine sa napokon predsa len konajú na tamojších ruských diplomatických misiách, ale sprevádzajú ich násilnosti - došlo k nim pred budovou ruského veľvyslanectva v Kyjeve ako i v blízkosti ruského konzulátu v Odese. Polícia zadržala najmenej štyroch násilníkov, pričom niektorí z nich sú aktivistami ukrajinského Pravého sektora. Títo aktivisti sa snažia ruským občanom brániť v účasti na voľbách.

Agentúra Ukrinform pripomenula, že ukrajinský parlament - Najvyššia rada - prijal 8. septembra uznesenie, v ktorom vyzval parlamenty celého sveta, aby neuznali voľby do Štátnej dumy na Krymskom polostrove za právoplatné.

Európsky parlament podľa Ukrinform označil voľby do Dumy na Kryme za "ďalšie cynické podkopanie územnej celistvosti Ukrajiny" a zdôraznil, že neuzná štyroch poslancov, ktorí vzídu z hlasovania podľa väčšinového systému vo volebných obvodoch na Kryme a v Sevastopole.

Ukrajinské vedenie vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo za legitímne nielen voľby do Štátnej dumy na území Krymského polostrova, ale ani zloženie samotnej novej Dumy.

Ukrinform v tejto súvislosti uvádza, že podľa politológov by sa uznanie nového ruského parlamentu, dokonca aj bez toho, aby sa brali do úvahy poslanci zvolení za Krym, mohlo interpretovať "ako formálne akceptovanie okupácie ukrajinského Krymu Ruskom".