Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Z celkovo 17 miliónov obyvateľov Holandska je oprávnených voliť približne 12,6 milióna občanov. Vyberú si 150 poslancov, ktorí majú štvorročný mandát.
Autor TASR
Brusel 15. marca (TASR) - Holanďania si dnes vyberú 150 zákonodarcov, z ktorých vzíde nová vláda. O prvenstvo vo voľbách zabojuje doterajší premiér Mark Rutte a euroskeptik Geert Wilders.
Volebné miestnosti budú otvorené od 07.30 h do 21.00 h miestneho času. Voliči si budú vyberať poslancov dolnej komory parlamentu z 28 kandidujúcich strán. Smerodajné priebežné výsledky by mali byť známe vo štvrtok nadránom. Oficiálne výsledky volieb holandská volebná komisia ohlási až 21. marca.
Z celkovo 17 miliónov obyvateľov Holandska je oprávnených voliť približne 12,6 milióna občanov. Vyberú si 150 poslancov, ktorí majú štvorročný mandát.
Ani jedna zo strán nemá v prieskumoch viac ako 20 percent hlasov. O prvenstvo zabojuje Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho a Strana za slobodu (PVV), ktorej predsedá Geert Wilders. Rutte opakovane vyhlásil, že s Wildersom pri vytváraní novej vládnej koalície odmieta spolupracovať.
V Holandsku stačí politickej strane na vstup do parlamentu získať 0,67 percenta, a tak majú obvykle v snemovni veľký počet strán, aktuálne až 11. Podľa odhadov by ich tentoraz mohlo byť až 14. Vzhľadom na predvolebné preferencie ani jedna strana nebude schopná získať 76 poslaneckých kresiel a vytvoriť jednofarebnú vládu, preto je pravdepodobný vznik koalície zloženej z troch až piatich strán.
Od parlamentných volieb v roku 2012 bola pri moci koalícia Rutteho VVD a Strany práce (PvdA). Kým PVV bude mať oproti predošlým voľbám podľa prieskumov až o desať percent hlasov menej, PvdA v sondážach klesla až o 15 percent.
Počas predvolebnej kampane bola dôležitou témou masová imigrácia a islam. Wilders obe odmieta, za čo čelí aj súdnym sporom. Okrem toho je aj hlasným kritikom EÚ. Rutte bol v danej téme zmierlivejší, ale tiež dal najavo, že obyvatelia Holandska musia rešpektovať tamojšie hodnoty, alebo z krajiny odísť.
Tesne pred voľbami sa stali dôležitou témou vzťahy medzi Holandskom a Tureckom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tvrdo odvetil na holandský zákaz usporiadania dvoch zhromaždení s účasťou tureckých ministrov pred referendom o posilnení Erdoganových právomocí. Holandsko obvinil z nacistických praktík a vyhlásil, že je spoluzodpovedné aj za masaker v Srebrenici.
Volebné miestnosti budú otvorené od 07.30 h do 21.00 h miestneho času. Voliči si budú vyberať poslancov dolnej komory parlamentu z 28 kandidujúcich strán. Smerodajné priebežné výsledky by mali byť známe vo štvrtok nadránom. Oficiálne výsledky volieb holandská volebná komisia ohlási až 21. marca.
Z celkovo 17 miliónov obyvateľov Holandska je oprávnených voliť približne 12,6 milióna občanov. Vyberú si 150 poslancov, ktorí majú štvorročný mandát.
Ani jedna zo strán nemá v prieskumoch viac ako 20 percent hlasov. O prvenstvo zabojuje Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho a Strana za slobodu (PVV), ktorej predsedá Geert Wilders. Rutte opakovane vyhlásil, že s Wildersom pri vytváraní novej vládnej koalície odmieta spolupracovať.
V Holandsku stačí politickej strane na vstup do parlamentu získať 0,67 percenta, a tak majú obvykle v snemovni veľký počet strán, aktuálne až 11. Podľa odhadov by ich tentoraz mohlo byť až 14. Vzhľadom na predvolebné preferencie ani jedna strana nebude schopná získať 76 poslaneckých kresiel a vytvoriť jednofarebnú vládu, preto je pravdepodobný vznik koalície zloženej z troch až piatich strán.
Od parlamentných volieb v roku 2012 bola pri moci koalícia Rutteho VVD a Strany práce (PvdA). Kým PVV bude mať oproti predošlým voľbám podľa prieskumov až o desať percent hlasov menej, PvdA v sondážach klesla až o 15 percent.
Počas predvolebnej kampane bola dôležitou témou masová imigrácia a islam. Wilders obe odmieta, za čo čelí aj súdnym sporom. Okrem toho je aj hlasným kritikom EÚ. Rutte bol v danej téme zmierlivejší, ale tiež dal najavo, že obyvatelia Holandska musia rešpektovať tamojšie hodnoty, alebo z krajiny odísť.
Tesne pred voľbami sa stali dôležitou témou vzťahy medzi Holandskom a Tureckom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tvrdo odvetil na holandský zákaz usporiadania dvoch zhromaždení s účasťou tureckých ministrov pred referendom o posilnení Erdoganových právomocí. Holandsko obvinil z nacistických praktík a vyhlásil, že je spoluzodpovedné aj za masaker v Srebrenici.
