Townsville/Bratislava 3. júla (TASR) - Austrálsky vydavateľ a internetový aktivista Julian Assange je známy ako spoluzakladateľ a hovorca internetového portálu WikiLeaks. Narodil sa 3. júla 1971 a dnes sa dožíva 45 rokov.

WikiLeaks je medzinárodná nezisková organizácia, ktoré zverejňuje tajné informácie získané z anonymných zdrojov alebo pri úniku počítačových dát. V roku 2006 ju založila organizácia Sunshine Press.

Veľký rozruch vo svete spôsobil WikiLeaks v roku 2010, keď na webe sprístupnil dokumenty, ktoré získal od vojaka armády Spojených štátov amerických (USA) Bradleyho Manninga, ktorý v čase odovzdania materiálov pracoval ako armádny spravodajský analytik v irackom Bagdade. Za nezákonné skopírovanie státisícov amerických armádnych a diplomatických depeší z počítačov a tiež tajné vojenské video útoku americkej helikoptéry v Iraku, pri ktorom zahynulo 11 ľudí, Manninga odsúdili na 35 rokov väzenia. Podľa vlády USA únik informácií poškodil zahraničné vzťahy Spojených štátov a ohrozil cenné vojenské a diplomatické zdroje. Väznený Manning podstúpil zmenu pohlavia a je ženou.

Julian Assange sa narodil 3. júla 1971 v austrálskom Townsville. Jeho rodičia boli kočovní herci, vlastnili malé divadlo a často sa sťahovali. V roku 1995 bol Assange spoločne so skupinou ďalších obvinený z hackerstva a iba zaplatením pokuty sa vyhol väzeniu. V nasledujúcom období spolupracoval s vedkyňou Suelette Dreyfusovou, s ktorou napísal knihu Underground a tá sa stala bestleserom v počítačovej obci. Na univerzite v austrálskom Melbourne študoval matematiku a fyziku a stal sa prominentným členom spolku matematikov. Po založení WikiLeaks začal viesť život nomáda. Reportér periodika New Yorker Raffi Khatchadourian, ktorý s ním strávil určitý čas na cestách sa vyjadril, že Assange všade nachádzal ľudí, ktorí mu boli ochotní pomáhať a zrejme to má do činenia s jeho charizmou. Assange sa dostal do problémov v roku 2010, keď mu viaceré finančné inštitúcie Spojených štátov amerických (USA) zablokovali podporu.

Na základe európskeho zatykača vydaného vo Švédsku zatkla Juliana Assangea v decembri 2010 britská polícia. Úrady ho chceli vypočuť v súvislosti s obvineniami zo sexuálnych trestných činov v tejto škandinávskej krajine. Austrálčan sa však podľa vlastných slov nedopustil žiadnych trestných činov. Po niekoľkých dňoch strávených za mrežami sa dostal do domáceho väzenia. Postarali sa o to jeho vplyvní podporovatelia. V júni 2012 sa Assange ukryl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, kde požiadal juhoamerickú krajinu o azyl. Okrem obvinenia vo Švédsku mu hrozí aj vydanie do USA.

Julian Assange dostal v máji 2011 austrálsku mierovú cenu za "výnimočnú odvahu pri presadzovaní ľudských práv". Jeho kontroverzná investigatívna stránka WikiLeaks získala v novembri 2011 v austrálskom Brisbane jedno z popredných austrálskych novinárskych ocenení - Walkleyho cenu. Julian Assange ju dostal za mimoriadny prínos pre žurnalistiku. Zakladateľ WikiLeaks v roku 2013 ocenil "výborný výsledok" svojej strany v septembrových parlamentných voľbách (2013) v Austrálii napriek tomu, že jej odovzdalo hlasy len niečo vyše pol percenta voličov. Strana WikiLeaks podľa Assangea dokázala zmobilizovať časť svojich stúpencov napriek veľmi nepriaznivým podmienkam, čím si aj do budúcnosti zaistila miesto na austrálskej politickej scéne.

Expertná skupina Rady OSN pre ľudské práva sa vo februári 2016 na svojom zasadnutí vo švajčiarskej Ženeve uzniesla, že Julian Assange bol od decembra 2010 svojvoľne zadržiavaný Britániou a Švédskom. Podľa expertov OSN by mal byť Assange prepustený a má nárok na odškodnenie. Švédska prokuratúra v tejto súvislosti oznámila, že toto stanovisko nemá z pohľadu švédskeho práva žiadny vplyv na vyšetrovanie, ktoré sa voči Assangeovi vedie vo Švédsku.

Od mája 2016 robí Assangeovi spoločnosť na ekvádorskej ambasáde mača – dar od jeho rodiny.

Ak Assange opustí azyl, polícia v Spojenom kráľovstve je pripravená ho zatknúť.