< sekcia Zahraničie

Stavba plota zhoršuje ťažkú situáciu migrantov a pomáha pašerákom

ARCHÍVNE FOTO: Maďarský pohraničný policajt dáva inštrukcie migrantom zo Sýrie po tom, ako prekročili vchod na plote s ostnatým drôtom na srbskej hranici s Maďarskom pri srbskom meste Hajdukovo 25. augusta 2015. Foto: TASR/AP

Tvrdí to Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Ženeva 28. augusta (TASR) - Maďarsko sťažuje problém pašovania ľudí, keď plánuje postaviť plot na zastavenie prúdu migrantov a utečencov do krajiny. Vyhlásila to dnes Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Maďarsko, ktoré patrí do európskej schengenskej zóny bez hraničných kontrol, stavia 3,5 metra vysoký plot popri svojej 175-kilometrovej hranici so Srbskom. Tento tvrdý postoj je podľa maďarského pravicového premiéra Viktora Orbána nutný, aby zabránil "hrozbe voči európskej bezpečnosti, prosperite a identite".

IOM informovala, že trasou cez Grécko, Macedónsko a Srbsko príde denne do Maďarska až 3000 ľudí.

"Náš názor na výstavbu plota je, že pre pašerákov to znamená niečo ako finančný príspevok za okľuku. Ak vytvoríte zátarasu, jednoducho budú od ľudí, ktorých pašujú, pýtať viac peňazí na obchádzku okolo zátarasy," povedal podľa tlačovej agentúry Reuters hovorca IOM Joel Millman na brífingu OSN vo švajčiarskej Ženeve.

"Krajiny to robia neustále: zavďačujú sa domácim voličom - pôsobí to rozhodne, činorodo, akoby politici brali vážne obavy ľudí z toho, že migrantov je príliš veľa. Tak teda stavajú múr. Máme s tým skúsenosť dlhú niekoľko desaťročí a dokazujúcu, že múr problém nevyrieši, ako si to oni myslia," vysvetlil hovorca IOM.

Tragické straty na životoch migrantov a utečencov pašovaných do Európy, ktoré už dosahujú obrovské počty, zdôraznil prípad z Rakúska. Tamojšia polícia našla vo štvrtok v zaparkovanom nákladnom vozidle 71 mŕtvych migrantov vrátane štyroch detí. Maďarská polícia už v tejto súvislosti dnes zatkla štyroch ľudí.

Predstaviteľka úradu IOM v Maďarsku Magdalena Majkowská-Tomkinová informovala, že ľudia vo vozidle cestovali po západobalkánskej trase a dostali sa do predpokladanej "bezpečnej" schengenskej zóny.

"Zverili sa do rúk pašerákov, pretože nemali k dispozícii žiadny iný spôsob dopravy - napríklad vlak či autobus," dodala Majkowská-Tomkinová.