Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Zahraničie

Irán odsúdil na trest smrti muža za vraždu režiséra a jeho manželky

Ilustračné foto. Foto: TASR

K vražde manželov došlo v polovici októbra v ich dome na predmestí Teheránu. Vrah, ktorého zadržali niekoľko dní po útoku a uznali v tomto prípade vinným, bol ich bývalým záhradníkom.

Teherán 12. februára (TASR) - Súd v Iráne v pondelok odsúdil na trest smrti muža, ktorého uznali vinným z vlaňajšej vraždy renomovaného režiséra Dárjúša Mehrdžújího a jeho manželky, scenáristky Vahíde Mohammadífarovej. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

K vražde manželov došlo v polovici októbra v ich dome na predmestí Teheránu. Vrah, ktorého zadržali niekoľko dní po útoku a uznali v tomto prípade vinným, bol ich bývalým záhradníkom. Motívom činu bol spor o peniaze.

Podľa predstaviteľa rezortu spravodlivosti v provincie Alborz režisér údajne dlhoval svojmu bývalému zamestnancovi 300 miliónov rialov (v prepočte okolo 600 eur), v dôsledku čoho "mal voči zosnulému režisérovi zášť".

Spravodajský portál iránskej justície Mízán Online v pondelok uviedol, že súd páchateľa odsúdil na trest smrti podľa zásady iránskeho islamského práva na odplatu - kesás. Úrady ho uznali vinným z "úkladnej vraždy Mehrdžújího a Mohammadífarovej", citoval portál predstaviteľa justície.

Predstaviteľ tiež dodal, že v tomto prípade odsúdili ďalších troch ľudí v súvislosti ich úlohou v plánovaní a napomáhaní pri vražde manželov. Súd im vymeral tresty osem až 36 rokov vo väzení, voči verdiktu sa však môžu odvolať na Najvyššom súde.

Mehrdžújí, rodák z Teheránu, vyštudoval v Spojených štátoch filozofiu. Po návrate do Iránu sa preslávil filmom Krava z roku 1969, ktorý bodoval na niekoľkých filmových festivaloch vrátane Benátok.

Jeho prvotinou bol film Diamant 33, ktorý je paródiou na snímky o agentovi britskej tajnej služby Jamesovi Bondovi.

Bol nielen režisérom, ale pre mnoho svojich filmov napísal aj scenár, niektoré i produkoval. Kvôli svojej tvorbe musel čeliť cenzúre pred aj po iránskej islamskej revolúcii z roku 1979.

Po revolúcii žil niekoľko rokov vo Francúzsku, preložil do perzštiny niekoľko diel francúzskeho spisovateľa Eugena Ionesca. Niekoľko jeho filmov sa venovalo sociálnej tematike, ďalšie desaťročia svojej tvorby venoval ženským postavám.