Attack on Prime Minister
News in English
Zdôraznila, že táto pomoc je prospešná aj pre EÚ, lebo vďaka práci ukrajinských novinárov získava cenné fakty o dianí na fronte.
Autor TASR
Brusel 24. februára (TASR) — Európska únia chce Ukrajine pomáhať aj v oblasti budovania slobodných médií, čo je nevyhnutný predpoklad pre získanie členstva v EÚ. V rozhovore pre TASR to uviedla podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Portál Politico v piatok pripomenul, že Jourová bola vo štvrtok v Amsterdame propagovať projekt s názvom Rádio Slobodné Rusko. Amsterdam sa totiž po Rige stal novým domovom ruských exilových novinárov z webového denníka The Moscow Times, televízie Dožď či portálu Meduza. Tí aj naďalej vyrábajú obsahy pre občanov Ruska, ktorí sú vo vlasti vystavení jednostrannej štátnej propagande.
Jourová zopakovala, že projekt Rádia Slobodné Rusko nie je o rozhlasovej stanici, ale o vytvorení takých podmienok, aby bol hlas ruských nezávislých médií silnejší, mal širší dosah a aby sa prepojili rôzne centrá ruských nezávislých médií v krajinách EÚ.
Podľa Politica by ďalšie ruské nezávislé mediálne centrum s približne 50 - 60 novinármi malo byť v Prahe. Na tento projekt však treba finančné prostriedky. Jourová už naznačila, že v tejto veci príde do Prahy a chce získať tri milióny eur na vytvorenie štruktúry, ktorá podporí ruských nezávislých novinárov a pritiahne viac peňazí.
Jourová zdôraznila, že EÚ musí v mediálnej oblasti pomáhať aj Ukrajine. Ocenila, že ukrajinská strana prijala mediálny zákon, ktorý z pohľadu Bruselu spĺňa potrebné parametre, aj keď si treba počkať na jeho uplatnenie v praxi. Za prvoradú úlohu považuje to, aby mohli novinári na Ukrajine slobodne vykonávať svoju prácu.
"Hlavné je, aby novinári mohli pracovať, mali peniaze na obživu a zaistenú elementárnu bezpečnosť. To sú veci, ktoré aj EÚ financuje. Už sme poslali 15 miliónov eur a ďalšie peniaze sú pripravené," povedala Jourová.
Zdôraznila, že táto pomoc je prospešná aj pre EÚ, lebo vďaka práci ukrajinských novinárov získava cenné fakty o dianí na fronte.
"Ten mediálny zákon zatiaľ ešte hodnotíme, ale predpokladám, že povieme, že viac-menej spĺňa naše požiadavky," dodala.
Po konci vojny sa EÚ viac sústredí na prístupový proces Ukrajiny. "Každá krajina, ktorá chce pristúpiť, využíva programy technickej pomoci, čo je aj prípad Ukrajiny. My platíme poradcov a konzultantov, aby tie krajiny pripravili na vstup, aby robili reformy tak ako treba," vysvetlila Jourová, ktorá pred prácou v eurokomisii sama pôsobila ako konzultantka v tejto oblasti v niektorých východoeurópskych krajinách.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Portál Politico v piatok pripomenul, že Jourová bola vo štvrtok v Amsterdame propagovať projekt s názvom Rádio Slobodné Rusko. Amsterdam sa totiž po Rige stal novým domovom ruských exilových novinárov z webového denníka The Moscow Times, televízie Dožď či portálu Meduza. Tí aj naďalej vyrábajú obsahy pre občanov Ruska, ktorí sú vo vlasti vystavení jednostrannej štátnej propagande.
Jourová zopakovala, že projekt Rádia Slobodné Rusko nie je o rozhlasovej stanici, ale o vytvorení takých podmienok, aby bol hlas ruských nezávislých médií silnejší, mal širší dosah a aby sa prepojili rôzne centrá ruských nezávislých médií v krajinách EÚ.
Podľa Politica by ďalšie ruské nezávislé mediálne centrum s približne 50 - 60 novinármi malo byť v Prahe. Na tento projekt však treba finančné prostriedky. Jourová už naznačila, že v tejto veci príde do Prahy a chce získať tri milióny eur na vytvorenie štruktúry, ktorá podporí ruských nezávislých novinárov a pritiahne viac peňazí.
Jourová zdôraznila, že EÚ musí v mediálnej oblasti pomáhať aj Ukrajine. Ocenila, že ukrajinská strana prijala mediálny zákon, ktorý z pohľadu Bruselu spĺňa potrebné parametre, aj keď si treba počkať na jeho uplatnenie v praxi. Za prvoradú úlohu považuje to, aby mohli novinári na Ukrajine slobodne vykonávať svoju prácu.
"Hlavné je, aby novinári mohli pracovať, mali peniaze na obživu a zaistenú elementárnu bezpečnosť. To sú veci, ktoré aj EÚ financuje. Už sme poslali 15 miliónov eur a ďalšie peniaze sú pripravené," povedala Jourová.
Zdôraznila, že táto pomoc je prospešná aj pre EÚ, lebo vďaka práci ukrajinských novinárov získava cenné fakty o dianí na fronte.
"Ten mediálny zákon zatiaľ ešte hodnotíme, ale predpokladám, že povieme, že viac-menej spĺňa naše požiadavky," dodala.
Po konci vojny sa EÚ viac sústredí na prístupový proces Ukrajiny. "Každá krajina, ktorá chce pristúpiť, využíva programy technickej pomoci, čo je aj prípad Ukrajiny. My platíme poradcov a konzultantov, aby tie krajiny pripravili na vstup, aby robili reformy tak ako treba," vysvetlila Jourová, ktorá pred prácou v eurokomisii sama pôsobila ako konzultantka v tejto oblasti v niektorých východoeurópskych krajinách.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
