Attack on Prime Minister
News in English
Na avizované podujatie sa do Pekingu zíde približne 2300 delegátov komunistickej strany z celej krajiny, ktorí budú vyberať členov ústredného výboru s približne 200 členmi.
Autor TASR
Peking 31. augusta (TASR) - Jubilejný 20. zjazd čínskej vládnucej komunistickej strany sa začne v Pekingu 16. októbra. Predpokladá sa, že prezident Si Ťin-pching na ňom bude opätovne vymenovaný za vodcu krajiny na bezprecedentné tretie funkčné obdobie, informovala tlačová agentúra AFP.
Zjazd Komunistickej strany Číny sa koná každých päť rokov. Na tomto významnom politickom podujatí sa predstaví aj nové zloženie najvyššieho vedenia, zatiaľ čo Si Ťin-pching si upevňuje svoju moc vo vládnucej strane a pozíciu najmocnejšieho čínskeho vodcu od čias bývalého stalinistického diktátora Mao Ce-tunga.
Zjazd bude "mimoriadne dôležitou konferenciou usporiadanou v kritickom okamihu, keď sa celá strana a ľudia všetkých etnických skupín vydávajú na novú cestu budovania modernej socialistickej krajiny", zaznelo na pondelkovom stretnutí 25-členného politbyra, najvyššieho čínskeho vládnuceho orgánu.
Na avizované podujatie sa do Pekingu zíde približne 2300 delegátov komunistickej strany z celej krajiny, ktorí budú vyberať členov ústredného výboru s približne 200 členmi.
Ústredný výbor bude následne voliť 25-členné politbyro a jeho "všemocný" stály výbor – najvyšší čínsky orgán a vrchol moci, ktorý v súčasnosti tvorí len sedem ľudí, približuje AFP. Hlasovanie je však väčšinou iba formalitou – o poradí v politbyre a jeho stálom výbore sa pravdepodobne rozhodlo už dávno predtým.
Si Ťin-pching čelí závažným politickým prekážkam, medzi ktoré patrí chradnúce domáce hospodárstvo, zhoršujúce sa vzťahy so Spojenými štátmi v súvislosti s Taiwanom a tvrdá politika nulového vplyvu koronavírusového ochorenia COVID-19.
Prezident čelí ostrej kritike medzinárodného spoločenstva v oblasti ľudských práv za represívnu politiku v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Čínskej ľudovej republiky, kde v rámci rozsiahleho zásahu zameraného proti "terorizmu" zadržali už približne milión turkotatárskych Ujgurov a príslušníkov ďalších moslimských menšín, píše denník The Guardian.
Si Ťin-pching tiež zaviedol asertívnu zahraničnú politiku "vlčieho bojovníka", ktorá znepriatelila západné demokracie s niektorými regionálnymi susedmi Číny, a začal presadzovať užšie vzťahy s Ruskom, pričom "pestuje" domáci nacionalizmus.
V roku 2018 zrušil prezidentský limit dvoch funkčných období, ktorý so zámerom zabrániť ďalšej diktatúre podobnej Maovi zaviedol v 80. rokoch vtedajší čínsky vodca Teng Siao-pching. Si Ťin-pching si tak ponechal možnosť stať sa doživotným vodcom krajiny.
Zjazd Komunistickej strany Číny sa koná každých päť rokov. Na tomto významnom politickom podujatí sa predstaví aj nové zloženie najvyššieho vedenia, zatiaľ čo Si Ťin-pching si upevňuje svoju moc vo vládnucej strane a pozíciu najmocnejšieho čínskeho vodcu od čias bývalého stalinistického diktátora Mao Ce-tunga.
Zjazd bude "mimoriadne dôležitou konferenciou usporiadanou v kritickom okamihu, keď sa celá strana a ľudia všetkých etnických skupín vydávajú na novú cestu budovania modernej socialistickej krajiny", zaznelo na pondelkovom stretnutí 25-členného politbyra, najvyššieho čínskeho vládnuceho orgánu.
Na avizované podujatie sa do Pekingu zíde približne 2300 delegátov komunistickej strany z celej krajiny, ktorí budú vyberať členov ústredného výboru s približne 200 členmi.
Ústredný výbor bude následne voliť 25-členné politbyro a jeho "všemocný" stály výbor – najvyšší čínsky orgán a vrchol moci, ktorý v súčasnosti tvorí len sedem ľudí, približuje AFP. Hlasovanie je však väčšinou iba formalitou – o poradí v politbyre a jeho stálom výbore sa pravdepodobne rozhodlo už dávno predtým.
Si Ťin-pching čelí závažným politickým prekážkam, medzi ktoré patrí chradnúce domáce hospodárstvo, zhoršujúce sa vzťahy so Spojenými štátmi v súvislosti s Taiwanom a tvrdá politika nulového vplyvu koronavírusového ochorenia COVID-19.
Prezident čelí ostrej kritike medzinárodného spoločenstva v oblasti ľudských práv za represívnu politiku v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Čínskej ľudovej republiky, kde v rámci rozsiahleho zásahu zameraného proti "terorizmu" zadržali už približne milión turkotatárskych Ujgurov a príslušníkov ďalších moslimských menšín, píše denník The Guardian.
Si Ťin-pching tiež zaviedol asertívnu zahraničnú politiku "vlčieho bojovníka", ktorá znepriatelila západné demokracie s niektorými regionálnymi susedmi Číny, a začal presadzovať užšie vzťahy s Ruskom, pričom "pestuje" domáci nacionalizmus.
V roku 2018 zrušil prezidentský limit dvoch funkčných období, ktorý so zámerom zabrániť ďalšej diktatúre podobnej Maovi zaviedol v 80. rokoch vtedajší čínsky vodca Teng Siao-pching. Si Ťin-pching si tak ponechal možnosť stať sa doživotným vodcom krajiny.
