Zahraničie

Juncker: Ukrajina nebude najbližších 20-25 rokov členom EÚ ani NATO

TASR, 4. marca 2016 6:27

Najnovšie rokovanie ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka o ukrajinskej kríze neprinieslo žiadne prelomové výsledky.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Foto: TASR/AP
Brusel/Haag 3. marca (TASR) - Ukrajina sa nestane členom Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie v období najbližších 20-25 rokov. Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker to dnes povedal počas svojho prejavu na politicko-spoločenskom podujatí v holandskom Haagu.

Juncker v rámci príhovoru s názvom "Európska únia: zdroj stability v časoch krízy" pripomenul, že túžba mať užšie vzťahy s EÚ má pre Ukrajinu zásadný význam pri prekonávaní krízy, ktorá sa v tejto krajine začala koncom roka 2013, keď vypukli ľudové protesty na znak nesúhlasu s tým, že vtedajší režim odmietol uzatvoriť asociačnú dohodu s EÚ.

Asociačná dohoda sa medzitým stala skutočnosťou, je podpísaná a jej prvky sa zavádzajú do praxe. EÚ tiež spustila proces, ktorý povedie k odstráneniu vízovej povinnosti pre ukrajinských občanov. Najvyšší lídri Ukrajiny vyjadrili aj želanie vstúpiť do EÚ, čo však podľa Junckera nebude jednoduchý proces.

"Ukrajina sa určite nebude môcť stať členom EÚ, ale ani NATO, najbližších 20-25 rokov," upozornil šéf exekutívy EÚ. Jeho slová majú pre Holanďanov dôležitý význam, keďže ich v apríli čaká referendum o tom, či by Holandsko malo alebo nemalo odobriť dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je súčasťou asociačnej dohody.

Referendum v Holandsku bude mať iba odporúčací charakter a nebude záväzné pre vládu, podľa politických analytikov však jeho úspech, čiže odmietnutie zbližovania medzi EÚ a Ukrajinou, bude možné považovať zároveň za úspech Ruska.

Juncker dnes spresnil, že niektorí občania Holandska si mylne vysvetlili, že asociačná a obchodná dohoda medzi Bruselom a Kyjevom je prvý krok smerom k ukrajinskému členstvu v EÚ.

Ministerské rokovanie v Paríži neprinieslo nič prelomové

Na snímke zľava ruský minister zahraničných vecí Sergei Lavrov, ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault a nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier na stretnutí v Paríži 3. marca 2016. Foto: TASR/AP

Najnovšie rokovanie ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka o ukrajinskej kríze neprinieslo žiadne prelomové výsledky. Po skončení štvrtkového stretnutia v Paríži to vyhlásil ukrajinský minister Pavlo Klimkin, ktorého cituje agentúra Reuters.

Podľa Klimkina je v Donbase ovládanom povstalcami stále potrebné dosiahnuť výraznejší pokrok, čo sa týka bezpečnosti a dodržiavania prímeria, aby tu mohol Kyjev vytvoriť podmienky pre voľby na základe nového zákona. Na otázku, či došlo v tejto súvislosti k nejakému prelomu, odpovedal slovami, že "nemá ten pocit".

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault sa na záver štvrtkového rokovania s partnermi vyjadril, že všetky zúčastnené krajiny dúfajú v čo najskoršie prijatie zákona o voľbách v Donbase, aby sa mohli uskutočniť do konca júna. Ayrault tiež podľa agentúry AP vyzval strany ukrajinského konfliktu na "oslobodenie a výmenu" všetkých zajatcov v lehote do konca apríla.

Takzvané minské dohody o riešení konfliktu na východe Ukrajiny predpokladajú konanie lokálnych volieb na území separatistických republík v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich predstavitelia chceli hlasovanie uskutočniť už vlani na jeseň, napokon však súhlasili s jeho preložením na rok 2016. Podľa minských dohôd by voľby v separatistických regiónoch mali prebehnúť v súlade s ústavou Ukrajiny a s ustanoveniami zákona o osobitnom štatúte Donbasu.

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka sa mali na stretnutí v Paríži zaoberať snahami o stabilizovanie prímeria medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi silami, ako aj hľadaním kompromisu v spore ohľadne zákona o voľbách v Donbase.

Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny si podľa OSN od apríla 2014 vyžiadal vyše 9100 mŕtvych a 30.000 zranených. Boje obmedzila dohoda uvedenej štvorice krajín z februára 2015, zrážky však pokračujú a politické riešenie sotva pokročilo. Realizácia väčšiny z opatrení dohodnutých v bieloruskom Minsku sa ani len nezačala.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 18:35

Americký denník vyzval čitateľov, aby nevolili Trumpa
Bezprecedentné vyhlásenie redakčnej rady však neodporučilo čitateľom žiadneho konkrétneho kandidáta.

sk
dnes 18:31

Kósa: Orbánova vláda odstúpi, ak Maďari v referende neodmietnu kvóty
Politik vládnucej strany však očakáva úspešné referendum a ráta s tým, že hlasovať príde mnoho Maďarov.

sk
dnes 18:29

Rada OSN odsúdila útoky na civilistov vo východnom Aleppe
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes opäť obhajoval bombardovanie obkľúčeného Aleppa, kde podľa neho Moskva pomáha sýrskej armáde v boji proti teroristom.

sk

Najčítanejšie Zahraničie

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac