Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Zahraničie

R. Karadžič poprel vojnové zločiny, obvinil prokuratúru zo zavádzania

Radovan Karadžič pri záverečnej reči na svoju obhajovu pred Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu Foto: TASR/AP

Prokuratúra v pondelkovej záverečnej reči po štyroch rokoch procesu v Haagu žiadala, aby Karadžiča odsúdili na maximálny trest doživotia.

Haag 1. októbra (TASR) - Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič dnes pred Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) znova poprel, že spáchal vojnové zločiny.

V záverečnej reči na svoju obhajobu vyhlásil, že prokurátori nemajú "ani najmenší dôkaz" o jeho vine, preto sa snažia o nej presvedčiť súd klamstvami.

"Ja poznám pravdu a žalobcovia poznajú pravdu, avšak snažia sa súd oklamať," citovala agentúra DPA 69-ročného Karažiča, ktorý sa pred haagskym tribunálom obhajoval sám. V žalobe je obvinený celkovo v 11 bodoch z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, ako aj genocídy v súvislosti s masakrou v Srebrenici v roku 1995.

Karadžič v 874-stranovom písomnom zhrnutí obhajoby priznal, že ako politický líder odštiepeneckej bosnianskej Republiky Srbskej (RS) počas vojny v Bosne v rokoch 1992-95 "nesie morálnu zodpovednosť za zločiny spáchané občanmi a ozbrojenými silami". Zdôraznil však, že všetko, čo v tejto pozícii robil, bola snaha chrániť krajanov, a obvinil prokurátorov ICTY zo súdenia všetkých bosnianskych Srbov, informovala agentúra AP.

"Ak som ja šialený, je šialených aj milión a pol ľudí, ktorí nechali svojich jediných synov, aby išli na tri roky do mrazivých zákopov brániť svoje domy a rodiny?" uviedol Karadžič.

Prokuratúra v pondelkovej záverečnej reči po štyroch rokoch procesu v Haagu žiadala, aby Karadžiča odsúdili na maximálny trest doživotia. Prokurátor Alan Tieger vyhlásil, že výpovede stoviek svedkov a 80.000 strán prepisov dokazujú, že viedol politiku "etnických čistiek", vyháňania nesrbského obyvateľstva z častí Bosny, ktorou sa údajne sám v tom čase vystatoval.

Karadžič sa po vojne stiahol z verejného života a následne sa po obžalovaní zo strany ICTY dlhé roky ukrýval.

Na videosnímke bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič (vpravo) sa zúčastňuje tlačovej konferencie podporovanej magazínom "Healthy Life" pod falošnou identitou ako Dragan Dabič 28. januára 2008
Foto: TASR/AP


Zadržali ho napokon v roku 2008 v Srbsku. Proces s ním sa začal v roku 2009 a verdikt sa očakáva najskôr koncom roku 2015.

Karadžič dnes sudcom ICTY povedal, že varoval bývalého lídra bosnianskej vlády v Sarajeve Aliju Izetbegoviča, že úsilím o odtrhnutie bosnianskych Moslimov vystavuje Bosnu hrozbe občianskej vojny.

"Bol to Izetbegovič, ktorý ako prvý navrhol, aby sme rozdelili Bosnu a aplikovali jeho islamské idey len v moslimskej časti územia," povedal Karadžič. "Predvídal som, čo sa stane. Státisíce mŕtvych a stovky zničených miest," citovala ho agentúra Reuters.