Attack on Prime Minister
News in English
Pripomenul, že inštitúcie EÚ majú tradíciu združovať tri hlavné náboženstvá a rôzne odnože kresťanstva okolo okrúhleho stola, aby viedli dialóg.
Autor TASR
Viedeň 10. decembra (TASR) - Náboženstvo v Európe 21. storočia nemá byť spájané s politikou ani s posväcovaním vojny. Uviedol to prvý podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Othmar Karas, ktorý je zodpovedný za článok 17 Lisabonskej zmluvy, čiže dialóg s náboženskými komunitami a nekonfesionálnymi združeniami, informuje spravodajca TASR.
Rakúsky europoslanec bol hostiteľom dvojdňovej konferencie vo Viedni (9.–10. decembra) s názvom "Náboženstvo a budúcnosť Európy - reakcia cirkví a náboženských komunít na vojnu, konflikty a ich účasť pri budovaní budúcnosti Európy", ktorú pripravila Európska ľudová strana (EPP), konkrétne Skupina EPP pre medzikultúrny dialóg s cirkvami a náboženskými komunitami.
Karas zdôraznil, že politici aj cirkvi zdieľajú zodpovednosť za sociálnu súdržnosť v Európe. "Medzináboženský dialóg má kľúčový význam pre demokratický dialóg v súčasnej kríze. Je nevyhnutný pre mier, sociálnu súdržnosť a politické prijatie prehlbovania EÚ," uviedol.
Europoslanci z Poľska a Maďarska Jan Olbrycht a György Hölvényi, spolupredsedovia pracovnej skupiny EPP pre medzikultúrny a náboženský dialóg, vyzdvihli úlohu náboženstiev počas konfliktov a spresnili, že pri diskusii o úlohe cirkví v kontexte ruskej agresie na Ukrajine sa treba pozrieť na spôsob a obsah ich komunikácie pri riešení spoločenských problémov. Podľa ich slov je odkazom konferencie to, že sa treba spoločne zamerať na vytváranie mieru, bezpečnosť a úlohu medzináboženského dialógu počas vojny.
Karas upozornil, že ak by bol ignorovaný náboženský rozmer pri tvorbe politiky, tak spoločnosť zlyhá, lebo jej veľká časť bude mať pocit vylúčenia, čo môže viesť k jej radikalizácii. To sa deje vo Francúzsku, kde je ignorovaná početná moslimská komunita. Vyslovil sa tiež proti "inštrumentalizácii" náboženstva, k čomu došlo v Rusku počas agresie voči Ukrajine, keď pravoslávna cirkev "posvätila" túto vojnu.
Pripomenul, že inštitúcie EÚ majú tradíciu združovať tri hlavné náboženstvá a rôzne odnože kresťanstva okolo okrúhleho stola, aby viedli dialóg. "Zaujal ma však názor, že netreba hovoriť o židovsko-kresťanských koreňoch Európy, aby sme sa tým vymedzovali voči moslimom. Lebo kresťania v Európe počas stáročí prenasledovali Židov. To bolo pre mňa poučné a už toto slovné spojenie nebudem požívať. Lepšie je hovoriť, že máme spoločné hodnoty," uzatvoril Karas.
Rakúsky europoslanec bol hostiteľom dvojdňovej konferencie vo Viedni (9.–10. decembra) s názvom "Náboženstvo a budúcnosť Európy - reakcia cirkví a náboženských komunít na vojnu, konflikty a ich účasť pri budovaní budúcnosti Európy", ktorú pripravila Európska ľudová strana (EPP), konkrétne Skupina EPP pre medzikultúrny dialóg s cirkvami a náboženskými komunitami.
Karas zdôraznil, že politici aj cirkvi zdieľajú zodpovednosť za sociálnu súdržnosť v Európe. "Medzináboženský dialóg má kľúčový význam pre demokratický dialóg v súčasnej kríze. Je nevyhnutný pre mier, sociálnu súdržnosť a politické prijatie prehlbovania EÚ," uviedol.
Europoslanci z Poľska a Maďarska Jan Olbrycht a György Hölvényi, spolupredsedovia pracovnej skupiny EPP pre medzikultúrny a náboženský dialóg, vyzdvihli úlohu náboženstiev počas konfliktov a spresnili, že pri diskusii o úlohe cirkví v kontexte ruskej agresie na Ukrajine sa treba pozrieť na spôsob a obsah ich komunikácie pri riešení spoločenských problémov. Podľa ich slov je odkazom konferencie to, že sa treba spoločne zamerať na vytváranie mieru, bezpečnosť a úlohu medzináboženského dialógu počas vojny.
Karas upozornil, že ak by bol ignorovaný náboženský rozmer pri tvorbe politiky, tak spoločnosť zlyhá, lebo jej veľká časť bude mať pocit vylúčenia, čo môže viesť k jej radikalizácii. To sa deje vo Francúzsku, kde je ignorovaná početná moslimská komunita. Vyslovil sa tiež proti "inštrumentalizácii" náboženstva, k čomu došlo v Rusku počas agresie voči Ukrajine, keď pravoslávna cirkev "posvätila" túto vojnu.
Pripomenul, že inštitúcie EÚ majú tradíciu združovať tri hlavné náboženstvá a rôzne odnože kresťanstva okolo okrúhleho stola, aby viedli dialóg. "Zaujal ma však názor, že netreba hovoriť o židovsko-kresťanských koreňoch Európy, aby sme sa tým vymedzovali voči moslimom. Lebo kresťania v Európe počas stáročí prenasledovali Židov. To bolo pre mňa poučné a už toto slovné spojenie nebudem požívať. Lepšie je hovoriť, že máme spoločné hodnoty," uzatvoril Karas.
